Blik... zzz...blik..pozerám na zhasínajúcu lampu, ktorá pomaly zaspáva. Obdivujem jej duševnú silu, .. stále to skúšať znova a znova nezhasnúť. Prenikavé „zzz“ vypovedá o jej ťažkostiach. Už je to takmer hodina od kedy prvý krát zaspala únavou..
..Blik. Zrazu tma. Tá skutočnosť očividne prekvapila aj lampu samotnú. Dokážem cítiť jej chaos a prekvapenie, snahu rýchlo prekryť toto jednorazové zlyhanie skôr ako si to niekto všimne. Cítim sa nepríjemne.. Tvárim sa, že som zaspala, nechcem aby vedela, že jej malý prešľap neostal bez povšimnutia. Naskočila. S úľavou si obe vydýchneme. Som presvedčená, že by sme na plastovom kryte našli stopy po ružovom červenaní. Ale zvládla to, nikto si ju nevšimol a už si bude dávať pozor...
..Tento krát bola pripravená, naskočila okamžite. Pravdepodobne svojou suverenitou po prvom zaváhaní kryla svoj strach z ďalšieho pádu... ale keď prišiel bola pripravená. V duchu sa jej prihováram .. no tak, nevzdávaj sa, nebuď ako ľudia, nebuď ako ja.. Počúvam tiché „zzz“ a ešte stále predstieram tvrdý spánok.. Hanbila by sa viem to..
..Blik..s každým zhasnutím sa atmosféra v izbe zhoršuje. Lampu opúšťa odhodlanie a s tým aj jej snaha. Nahrádzajú ich zúfalosť, odovzdanosť situácii. So stále zatvorenými očami vnímam skracujúce sa intervaly medzi tmou a svetlom. Vzduch akoby ochladol, aj myšlienky sú studené..
..Tma.. Svetlo.. Blik .. Tma
..Nevládze, už nechce vládať, nemá chuť sa vzpierať a dokazovať samej sebe a “naoko“ spiacemu dievčaťu, že je silnejšia ako v skutočnosti.. Možno sa nič nestane ak zhasne, ak zaspí a prestane sa báť čo bude so svetom ak prestane svietiť. Dosť bolo beztvarej zodpovednosti za priestor..
..Ticho, žiadne zvuky zhasínajúcej lampy. Otváram oči aby som sa uistila,
že zhasla. Naposledy krátko blikne.. možno aby som sa nebála ukázať slabosť..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.