Nenávisť/ láska-2 časť

„Thes?“ spýtala sa ako omámená. Pozrela sestre do očí. V tej chvíli pochopila, že je už neskoro. Srdce akoby jej prestalo byť. Zmohla sa len na:
„Tak predsa,... “
Na Theresinej tvári sa usadil pohŕdavý úsmev. Čas akoby sa zastavil . V Aprilinej hlave sa premietali udalosti posledných dvoch týždňov. Opať prežívala pocity, ktoré cítila, keď sa dozvedela o smrti rodičov , zúfalstvo zo zmiznutoia sestry a nakoniec tú strašnú neistotu.
Opať sa pozrela sestre do očí. Theresa jej pohľad opatovala.
Túžila ju objať, vytrhnúť ju z pazúrov tých čo zničili takmer celý jej svet. No srdce jej hovorilo, že je to už nemožné.
„ Prečo?“ spýtala sa.
„ Moja úžasná sestra sa nezmože na nič viac?“ zasmiala sa.
„ Thes, prosím, netráp ma ešte viac. Sama si nedokážem vysvetliť prečo si to spravila. “
„ Ty sa pýtaš prečo,... Dobre, chceš to vedieť, ja ti to poviem. “ zobrala jej z ruky fotku rodičov. Chvíľu naň hladela, no ten pohľad nebol láskavý a smutný, April z neho cítila zlosť, krivdu. To ju zmiatlo ešte viac.
Otočila k nej fotku.
„ Týchto ľudí ty miluješ, ja nenávidím. Nazívaš ich rodičmi, ale pre mňa nimi prestali byť už dávno pred ich smrťou. “
April ničomu nerozumela.
„ Čo to hovoríš? “
„Áno samozrejme, nemožeš tomu rozumieť. Teba mali vždy radi. Ó naša April sa stala najlepšou žiačkou školy, naša April úspešne absolvovala. Nikdy som od nich necítila podporu, vždy si bola ty tá úžasná, na teba boli vždy hrdí. To čo som spravila ja nikdy nebolo dosť dobré. “ hovorila to navonok s pokojom, a až nezvyčajne chladne. Vo svojom vnútri jej však bolo nanič. To, že to teraz rozprávala nahlas jej sposobovalo muky.
„ Prečo si mi to nikdy nepovedala?“
„ A načo? Čo by si ty na tom zmenila....“
„ Thes nevieš si predstaviť ako ma to mrzí. “
Chladne na ňu pozrela.„ Bohužial, to už nepomože. Nie dnes. “
Nastalo ticho. No to ticho bolo výrečnejšie ako akékoľvek slová. Len si hladeli do očí. Keď napokon Theresa prehovorila, jej hlas už nebol taký tvrdý.
„ April prišla som sem len preto, že som vedela, že sem prídeš. Chcela som ťa naposledy vidieť. Áno, toto je naposledy. Možno sa ti zdám tvrdá, no vždy som ťa mala rada. “
Na Aprilinej tvári sa zračila ľútosť.
„ Nie, nemožeš odísť, nedovolím ti to. Si posledná koho mám. Nechcem ťa stratiť.“
„ Mýliš sa, máš veľa ľudí, ktorí budú vždy stáť pri tebe. Máš mnoho priateľov, ktorí sú ochotní pre teba položiť život. Neostaneš sama, narozdiel odo mňa.“
„ Ale nikto z nich nie je moja rodina. Nikoho nemožem nazvať svojou sestrou. Prosím,..!“ nemohla pripustiť aby prišla aj o ňu.
„ Neskúšaj sa ma presvedčiť, nemá to zmysel. Spravila som veľa zlých vecí,a kým zomriem, bude toho ešte viac. A potom keď konečne príde smrť, bude vykúpením.“
„ Nie....“ zúfalo vzlykla.
„ Je to tak April. Nikto ma neovláda. Všetko robím z vlastnej vole. Nerobí mi to radosť, no napriek tomu som krutá, ničím životy iných. Vedela som, že zabijú rodičov, nič som proti tomu však nespravila, aj keď som možno mala silu ovplyvniť to. Tebe by som však nikdy neublížila.“
„ Tak prečo to teda robíš. Nevidíš ako mi ubližuješ tým, že chceš odísť?“
„ Ver mi, je to tak lepšie. Ty si sa narodila, aby si proti zlu bojovala, a tým zlom som ja. Nechcem aby sa z teba stal niekto ako ja. Preto musím odísť a už nikdy ťa nevidieť a nestretnúť.“
Nevedela, čo má povedať. Thesine rozhodnutie nemohla zmeniť. Pozrela na fotku v Theresiných rukách.
„Prečo museli zomrieť?“
„ Zistili ako veľmi ich nenávidím, zabili ich koli mne. Tým si ma k sebe pripútali. Dá sa povedať že to bola skúška. “ jej hlas bol už opať tvrdý. April nedokázala rozpoznať, či je to sestre ľúto alebo je to prejav znechutenia, či nenávisti.
„Chceš vedieť či to ľutujem.“ povedala akoby vedela čítať myšlienky.
Prikývla.
„ Nie, neľutujem , ani trochu. “. April tomu nemohla uveriť, niekto o kom si myslela, že ho tak dokonale pozná...
„ Tak si sa zmenila ...“
„Nie April, ja som vždy bola tým kým som dnes. Aspoň vidíš ako ste na mňa kašlali, nikto z vás si nevšimol , že som iná...Až keď bolo neskoro. Ale to je teraz jedno. Je čas rozísť sa.“ Po tvári jej stiekla jediná slza. Zotrela ju rukou a pozrela sestre do očí..
„ Zbohom, dúfam , že budeš šťastná, a že pre mňa je už čoskoro koniec...“ zvrtla sa a odišla. April počula ako zaškrípali pneumatiky...
„Zbohom Thes...“ zašepkala.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu