Malá dedinka v nej vyvolávala staré, už takmer zabudnuté spomienky na detstvo. Napriek tomu, že časy, keď sa so sestrou na tejto ceste hrala na naháňačku už dávno pominuli. Túžila sa rozbehnúť a dohoniť sestru čo jej unikla. Trpko sa zasmiala.
„ Istým spôsobom ju stále naháňam, no teraz to už nie je hra, “ svoju sestru milovala, nedokázala pochopiť prečo by prešla na druhú stranu. Ich rodina vždy bojovala proti zlu, aspoň po tom ako jej starého otca zabili “tí druhí”. Nikdy sa jej nezdalo, že by sestra s týmto postojom rodiny nesúhlasila. Keď nedávno záhadne zomreli ich rodičia, chcela to sestre povedať sama. No keď prišla do školy do ktorej jej sestra ešte chodila, riaditeľ jej povedal:
„ Theresa tu nie je, odišla pred pár hodinami. “
„ Ale ako to? “ prekvapene sa spýtala.
„ Poslal som ti správu, ale pravdepodobne prišla neskor ako ty si odišla. April viem čo sa stalo vašim rodičom. Je mi to úprimne ľúto. Chcela si jej to povedať, však? “ Prekvapilo ju že to vie, ale nepýtala sa odkiaľ, už viac krát ju prekvapil tým že vedel veci o ktorých sa iný dozvedeli oveľa neskôr, alebo sa ich nedozvedeli vôbec.
„ Áno, mala rodičov veľmi rada, tak ako aj ja. Neviete kam a prečo odišla? “
„ Pýtal som sa kam a prečo odchádza, ale povedala, že to je jej vec. Vraj mi to iba prišla povedať sama ako by som sa to mal dozvedieť od niekoho iného a začal ju hľadať, “ povedal a skúmavo na ňu pozeral.
Bola ako vo sne. Chcela aby sa konečne skončil a ona sa prebudila a všetko by bolo v poriadku.
„ Ale ako ste mohli...? Ako ste ju mohli pustiť? “ uvedomovala si, že si nemôže dovoliť kričať na tak významného človeka, ale jej sestra bola možno v nebezpečenstve.
„ Chápem tvoj hnev, je celkom oprávnený, ale prosím pochop. Už mala osemnásť, teda je plnoletá a nemohol som ju tu držať. “
„ Áno, prepáčte. Mám ju veľmi rada, zostala mi na tomto svete už iba ona. Nesmie sa jej nič stať, “ zavzlykala.
„April, viem, že je to ťažké, ale uvedomuješ si čo to znamená? “
Prebrala sa zo zamyslenia.
„ Ako? Čože ? Prepáčte pán profesor, zamyslela som sa. Ja ...Naozaj neviem prečo to spravila. Je taká mladá... “ nechcela byť slabá , ale cítila, že ten nepokoj v sebe už dlho neudrží.
„ Vieš April, dlhšie som ju pozoroval. Bola nesústredená, duchom neprítomná.
čoraz viac zanedbávala školu a podľa knihovníčky bola celý čas zahrabaná v knihách o Druhej strane. Vieš čo tým chcem povedať? “
„ Pán profesor, myslíte tým, že prešla k nim? Ale veď to nie je možné! My všetci,...Naša rodina...“ zmĺkla, pomyslela na to, že už nie je žiadna rodina, zostali už iba oni dve. Ona a Theresa.
„ Áno , ale skús o tom porozmýšľať, napadá ti nejaký iný dovod prečo by odchádzala? “
„ Neviem. Myslíte , že vedela o rodičoch? “
„ Myslím , že vedela, a aj to je zvláštne, ak si jej to totiž nepovedala ty tak to nemala odkiaľ vedieť. Iba ak... “ veľavýznamne na ňu pozrel.
Bola plná beznádeje.
„ Pojdem ju hľadať! “ postavila sa a takmer behom sa pobrala k dverám. No tie boli zamknuté.
„ Prečo ma nechcete pustiť? “
„ April si rozrušná, možeš ju ísť hľadať, ale najskor sa musíš ukľudniť a zmieriť sa s tým, čo sa deje. “
„ Nepridala sa k nim, viem to! “ už zase kričala, ale bolo jej to jedno. Vyhŕkli jej slzy. Opretá o dvere sa zviezla na zem. Plakala.
Riaditeľ k nej pristúpil, chytil ju za ruku a pomohol jej vztať.
„ Dobre, počkáme pár dní, ak sa neozve , možeš ju ísť hľadať a sľubujem, nepojdeš sama. “ slabo prikývla.
„ Poď, dám ti niečo na ukľudnenie. “
Pri spomienke na stretnurie s riaditeľom jej prebehol mráz po chrbte. Od vtedy uplynul týždeň, a keďže Thes sa neozvala a na správy neodpovedala, rozhodla sa hľadať. Riadiťeľ splnil svoj sľub. Ponúkol sa jej, že pomože hľadať Thes. Ponuku prijala , ale požiadala ho, aby ju nechal ísť do jej rodnej dediny samú. Vážila si, že jej chce pomocť, ale vedela, že keď sa vráti na miesta kde vyrastala a už tam neuvidí rodičov, bude to veľmi ťažké. S ich smrťou sa ešte nevyrovnala. Vedela, že riaditeľ, si myslí, že tak ako jej starého otca, zabili Jacka a Alice O´Saliwenovcov „oni“, práve tí proti ktorým celý život bojovala. Aj ona sama si to myslela. To bol tiež jeden z dovodov, prečo si v srdci nepripúšťala, že by Thes prešla k nim. Rodičov predsa milovala.
Pristúpila k dverám rodičovského domu. Zaklopala.
„ Ty si už vážne sprostá, veď kto by ti asi tak otvoril?! “
Stisla kľučku a otvorila. V strede obývačky sa zastavila a len pozerala okolo seba. Pohľad jej padol na fotku, z kotej sa na ňu usmievali a mávali jej rodičia so sestrou. Z očí jej vyhŕkli slzy. Vzala rámik s fotkou a pritisla si ho k srdcu. Dala by všetko za to, aby zase mohla vidieť celú rodinku pokope.
Prešla do svojej a sestrinej izby. Keď sa po nej obzrela, zistila, že niečo nie je v poriadku. Vtedy jej to došlo. Všetky sestrine veci boli preč. Nezostalo tu nič. Nechápala, kde sa tie veci vytratili.
„Musela tu byť... “ povedala neuvedomujúc si, že hovorí nahlas.
„ Nie. Ona tu ešte je ...“ ozval sa tichý hlas spoza nej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vio
6. 9.sept. 2007 20:38
ja scem pokracovanjeeeeeee ale brutalne to je
5
fajjn.. padla mi sanka..
idem na dalsiu cast a dufam ze ich este mnoho najdem
idem na dalsiu cast a dufam ze ich este mnoho najdem
Napíš svoj komentár