Neporiadok

Neuveriteľná prázdnota
Sila, ktorá nedrví kosti ale podstatu
Cítim tú dieru uprostred mňa
Rozmáha sa a rastie
Jej okraje sú rozpálené do biela
Všetko sa v nej stráca
Mizne nevedno kam a na ako dlho

Čím ma to postrelili...
Aká zbraň zanechá takú spúšť a rany

Nevládzem stále padať na kolená
Opatovne vstávať a modliť sa
Už nechcem ďalší koniec
A vobec nie začiatok
Kto zvolil tú nesprávnu cestu, opať..
Mám opakovať svoje priania...
Či rašej ľahnúť a ticho ležať

Nechal si tu neporiadok
Neporiadok vo mne a všade naokolo

Len na mne je vyrovnať sa?
Dosť čakania na zázrak
Veci sa zmenili a spať sa nevrátia
A ja hlúpa aj tak budem čakať
Napriek tomu,že tvoja tvár stráca sa mi v dave

Odišiel si so sľubom, ktorý nesplníš
Viem, no aj tak budem dúfať

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu