Z kúskov rotrhaného papiera
Nikto sa nepýta ako
Nikto už nedýcha ťažký vtduch
A predsa sú všetci tak smrtelne živý
Kvapka bordovek krvi stekajúca po sklenenej tvári
Človek bez emócie
Len sklo a ilúzia
Ilúzia o živote, spánku a smrti
Oplatí sa čakať na neznámeho
Ktorý zmetie ostrý popol z tváre zabudnutia
A ty pochopíš, že prave na toto čakáš celý čas...
Občas až vtedy, keď stratíš jednu z tých pár slieviek
Čo si dostal na cestu
Či už ju odkopneš, zahodíš alebo len tak zabudneš
Vtedy „ON“ dobre miereným kopancom
Donúti ťa prestať plakať
A cez pootvorené okno nazrieť von
Pookriať
Svojím vlastným druhým ja roztopiť trochu snehu
S neznámym po boku
Zrazu zdá sa zem pevnejšia i pod mojimi nohami..
...prajem všetkým aby našli svojho neznámeho, rovnako aby ste aspoň raz pre niekoho boli tým neznámym...
... a tebe moj "známy - neznámy" ďakujem ...cz
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
elaltair
26. 3.marca 2010 01:25
...
Napíš svoj komentár