Pod osamelým stromom stáli dvaja ľudia a pozerali do diaľky . Mladá žena podopierala starca , ktorý už nedokázal stáť na nohách bez pomoci. V očiach mal šťastie keď hľadel na tú nádheru, pozoroval odchod dňa akoby sa túžil k nemu pripojiť.
Na rozdiel od starca, dievča bolo smutné, po tvári mu stekali slzy.
Slnko zapadlo, posledný lúč pohladil starca po tvári.. volal ho so sebou. Starec sa otočil k dievčaťu, usmial sa a zotrel jej slzy zvráskavenou rukou.
„ Prečo sa usmievaš, prečo vyzeráš tak šťastne keď vieš, že odchádzaš??“ takmer obviňujúco sa spýtala.
Starec obrátil tvár do tmy.
„ Tento svet je nádherný, každý jeden kvet, každá vločka snehu má čaro, čo nemože zatieniť ani ľudská zloba, nenávisť. Žiaden deň nebude a ani nebol ľahký, ale musíme sa ho naučiť brať so všetkým čo prináša. Nemožeme sa umoriť smútkom koli niečomu, čo sa nedá ovplyvniť. Na druhej strane, prečo sa netešiť z vecí ktoré sa nám podaria. Jeden jediný úsmev dokáže zlepšiť ďeň nám ale aj ostatnému svetu.
Život nie je ľahký, no len ty si určíš či chceš celý život plakať alebo sa smiať. Moj čas na tomto svete už uplynul, smrť je pre mňa len ďalšou cestou k poznaniu. Nie, nie je to dovod byť smutný, žil som tu kŕasny život, spoznal ľudí s ktorými mi bolo cťou žiť. Trápi ma len, že tu zanechám po sebe smútok, preto prosím veľmi sa netráp..“ zmĺkol a s úsmevom na tvári si sadol a oprel sa o kmeň stromu. Šumenie listov ho uspávalo, nebránil sa.
„ Je čas. Želám ti, aby si bola šťastná, moja malá. Nebráň sa žiaĺu ale nedovoľ mu, aby ťa zničil.“ Povedal a usmial sa na ňu. Dievča prikývlo, ale slzy nedokázalo zastaviť. „Budeš mi chýbať.“
„Viem, ale vždy ma budeš nosiť vo svojom srdci.“ Usmial sa, posledný krát pobozkal dievča na čelo a pozrel do očí. Nakoniec s trocha ostýchavým úsmevom zavrel oči. Posledné čo cítil, bola voňa jej vlasov....
Každý deň je odsúdený raz skončiť, no po ňom príde vždy nový. Rovnako život odchádza, dáva priestor ďalšiemu...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dona28
15. 7.júla 2007 21:26
presne...treba sa tešiť z maličkostí, z každého zázraku sveta, pekný príbeh
2
Krásny príbeh. Je to naozaj tak. Nesmieme dovoliť žiaľu aby nás zničil. Ťažšie to ale je, keby odíde to mladé dievča. Vtedy sa to nesie oveľa oveľa ťažšie, lebo si uvedomujeme, že človek mal celý život iba pred sebou. Vtedy to bolí.
3
rozmyslam ci pisat stale to iste, alebo len ticho rozjimat
tento styl mam rad. vidiet krasu vo veciach vsednych no pritom uzasnych..
..
tento styl mam rad. vidiet krasu vo veciach vsednych no pritom uzasnych..
..
Napíš svoj komentár