Čo vytvorili slovo,
Len pár slov,
ktoré zmenili im život.
Stáli na prahu lásky,
Neskúsení, no s odhodlaním.
Pozerali na svet,
Vytvárali ten ich, vlastný.
Nevedeli čo ich čaká,
Krokom po kroku
Prechádzali ďalšie stránky,
Pohľad odmieňali úsmevom.
Zrazení vetrom,
Premoknutí na kosť
Avšak hrianí citom,
Prítomnosťou druhého.
Padali a znova vztávali,
Ruka v ruke kráčali,
Hľadali niečo,
čo sa v nich už rodilo.
Padla na zem,
Zranená šípom na duši.
Sedel pri nej,
Držal ju vo svojom náručí.
Slnko zašlo.
Pri svite mesiaca,
Stratil ju,
Svojho anjela.
Obracal oči k nebu
Pýtal si odpoveď.
Prosil, plakal.
Vráť sa...
Vrátiť sa nemohol,
Zostať nevládal,
Musel ísť ďalej,
No bez nej...
Spomínal na začiatok,
Na skutky nevinnej lásky,
Na slová,
Ktoré vraveli si očami.
Nosí ju v sebe,
Vo svojom vnútri,
No dnes vie že nikdy viac,
Nepovie jej ako veĺmi ju ĺúbi...
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
cicusa89
1. 6.júna 2007 20:50
jeeej, pekne! ale smutne
5
hmm no comment ak sa mam ku tomu vyjadrit a autorka si uz moj nazor domysli
7
Tato basen ma sama nutila prezivat ju a citit + pekne podanie + ta najsmutnejsia vec ktora sa moze cloveku stat = slzy
8
Krásne napísané a normálne to tak cítim aj ja. Skoro úplne presne a hlavne ten záver.
9
fnuk citat toto v mojom dusevnom rozpolozeni bolo trochu emotivne vycerpavajuce.neskutocne smutne.ale zaroven tak trocha ako balzam na dusu kt.i ked nelieci pomaha......
Napíš svoj komentár