Netuším či je to chladom zvonka alebo tým čo vychádza z vnútra. A tam to páli tak až ma mrazí... trasiem sa, nepomáha ani deka ani tvoje tričko.
Myslím, že sa nikdy nenapijem, nikdy neumyjem ústa, na ktorých stále cítim ten posledný...
Myslím, že nikomu nedovolím vziať mi môj sveter, ten, ktorý som mala na sebe, keď si ma objal a nechcel pustiť.
Myslím, že už si nikdy nebudem schopná pustiť tú jednu pieseň, pri ktorej si ma držal za ruku, pozeral do očí a spieval mi, bez toho aby som nemyslela na teba. Čo na tom, že interprétku neznášam..
Koľko krát som už povedala chlapcovi „lúbim ťa“.. a pri tebe prvý krát cítim to slovo bez rozmýšľania o pravde a skutočnosti. Pri tebe prvý krát cítim čo také slová vôbec môžu znamenať a práve pri tebe z mojich úst akosi sa boja ísť von. Som príliš zbabelá na otvorenú lásku k tebe? Tak len ticho dúfam, že mi to vidíš v očiach, keď sa na teba pozerám a v mysli ťa prosím „pochop to správne“.
It takes no time to fall in love, but it takes you years to know what love is. (J.M.)
Možno ti to nesmiem povedať, možno by to bolo celé ešte ťažšie, aj pre teba aj pre mňa. Možno nesmiem pretože by to bol záväzok, ktorý si nemôžeme dovoliť.
Možno sa bojím, že by si dostal strach..
Musím sa smiať na tom ako si ma včera učil brániť sa. Držal si ma pod krkom a chcel si aby som ti ukázala ako sa budem brániť ak sa ma niekto pokúsi zaškrtiť. A ja som na teba kukala a bola šťastná, že si späť.
Musím sa usmiať, keď si predstavím, že si naozaj chcel aby som vedela ako sa mám brániť. Nezabudnem na to, sľubujem.
Myslím, že sa od nikoho nenechám tak podpichovať a nikomu nedovolím s úsmevom podkopávať mi nohy.
Myslím, že nikomu nedovolím zabrať tvoje miesto, ani to, ktoré si si nechtiac vydobyl bolesťou čo cítim.
Myslím, že mi chýbaš a mám strach, že sa nevrátiš.
Trasiem sa a nie je to od zimy.
Píšu Ti, protože mi schází Tvoje síla, a tvý pastelový oči..(T.K.)
Stále pozerám na tú smsku, kde si napísal, že chceš ešte raz, ešte posledný raz.. A na tú, v ktorej si ma nazval svojou a ešte tú.. uvidíme sa ráno...
Stále sa hrám s prsteňmi a náramkami, z ktorých si vždy robíš srandu. Just ich nedám dole, keď pre nič iné, tak preto, že mi pripomenú ako si sa z nich smial.
Mám strach, že si odišiel a už sa neotočíš, pretože ťa čaká niečo nové.
Mám strach, že budeme príliš ďaleko aby mohol jeden druhého zachrániť.
Mám strach, že toto celé nám len ublíži.
Mám strach, že ma (ťa) raz odstrčíš(m) preč.
Stáli sme v parku a objal si ma, v očiach som ti toho videla toľko a predsa mám zmätok. Zmohla som sa len na prosté „budeš mi chýbať, ostaň..“ . Odpovedal si, ostanem, ale musel si ísť, ďalej. Možno naozaj ďalej ako ťa dokážem nájsť..
Stála som v parku a pozerala na tvoj vzďalujúci sa chrbát. Obzrel si sa, raz.
Stála som v parku a uvedomila sa, že presne v ten deň pred rokom som stála o niekoľko metrov ďalej a plakala od šťastia, že si sa mi vrátil.
Už som viac nemohla stáť, nemohla som zniesť, že presne dnes ťa mám stratiť, rozbehla som sa. So slovami „tak ľahko sa ma nezbavíš“ som sa ti ešte raz hodila okolo krku..
Trasiem sa a neviem to zastaviť, bolí to a pod nohami mám slaný bazénik..
Pozerám z okna, tvoja posledná smska mi potvrdila, že dnes to bola rozlúčka.
Za oknom vidím tvoj chrbát.. a bolí to ako nikdy.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
wau....nemám slov...málokomu sa podarí napísať dačo, čo prinúti človeka cítiť to čo je vyjadrené iba slovami...gratulujem...
3
nadherne .....nieco uzasne nikdy by som nedokazala toto povedat slovami ako ty.....hlboka poklona
4
...tak toto je sila, človek si len občas uvedomí akú silu majú slová.
A predsa...tak šialene smutné a asi zbytočné
A predsa...tak šialene smutné a asi zbytočné
5
uz som aspon pochopila preco si mala v sebe take vety ako ja dnes.. akurat ze ty si ich napisala milion bilion nekonecne krat krajsie ako ja ..... a ako obycajne je to perfektne ! kiezby som aj ja vedela tak pisat..
6
...nádherné, rozplakala si ma...po dlhej dobe sa mi na moment uľavilo...ďakujem...fakt mám za čo...slzy, city bokom...drž sa Aikaa
Napíš svoj komentár
za 5*