Zalieva ma úzkosť
Potichu a nenápadne
Akoby bez dovodu

Počúvam tlkot srdca
Bijúceho zo zotrvačnosti
Ticho ležím , načúvam
V myšlienkach vidím tiene nás
Toho čím sme boli včera
Dnes už na žiadnom z miest
Nevidieť stopy po našich krokoch
Včerajšok ukradol mi srdce
Bez slova či zvuku
Ostala len schránka
Potrebný tlkot
Spomienky, tiene strašia
Neviem ich vymazať
Nechcem ich stratiť

Zalieva nás úzkosť
Potichu padáme
A nik sa nebráni

 Báseň
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
wormhole  9. 3. 2009 21:22
a kto nam moze pomoct???
2 
fotka
dhampir  9. 3. 2009 21:55
veľmi dobre poznám tento stav, v mori úzkosti sa potápam
dostávam sa čoraz hlbšie pod hladinu, kde niejej svetlo, teplo ale iba temnota a chlad
3 
fotka
gothicpoethic  10. 3. 2009 12:05
Tieto stavy milujem, pretože potom sa to naraz zmení, všetko je krásne, nádherné, euforické a potom zasa príde druhá časť sínusoidy... a takto dokola. Niekedy k zblázneniu.
Napíš svoj komentár