Cez hladinu priesvitnej vody
Vo fľaši zaprášenej spomienkami
Ostalo nedopité víno z minula
Smiech zamrzol a zrazu ho niet
Utiekol s kúskom minuloročnej módy
Do vlasov sa zapletá len
Prívetivý nočný strach
Pokrstili ľudia nádej, tú
ktorá ich nivočí
Ako dávka heroínu –
Agónia neskor pád
Prosili a dúfali,tu
Na prahu priepasti
Nič neprišlo, len biela vrana
Do hustej hmly život vzala
Pozerám sa na svet
Odraz v bordovej kaluži
Všetko je to také zvláštne
Najviac skrvavený nož na dlani
Ticho visí nad hlavou
Už nikdy viac sa neozve
Nič.. len posledný výkrik z prekvapenia
Keď nádej pravú tvár ti odhalí
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár