Niekedy keď prší, Keď dažďové kvapky padajú mi na tvár, Keď myslím na teba, Hoc viem, že viac by som nemala. Stojím tu, Zmáčajú ma slzy neba, Zmívajú bolesť, Čo ešte vo mne ostala. Nedávno mokla som tak s tebou, Hľadela do tvojich očí, Videla v nich seba samú, Bola som najšťastnejšia na svete. Možno práve teraz, Tvoje oči hrejú inú, Už nezávidím, prajem jej ťa, I keď stále ťa mám rada. Prestáva pršať Ja celá mokrá, Snažím sa rozviazať to, Čo ma ešte s tebou spája. Mám nádej na novú lásku, Najprv však musím zabudnúť, Nechcem v ňom hľadať teba. Slnko už vykúka spoza mraku, Posledou kvapkou-slzou lúčim sa, Aj keď ty si to už asi neuvedomíš... Blog 2 0 0 0 0 Komentuj