Stará skriňa

Milujem pokoj.
Pokoj vo vnútri tmavej skrine
Zatvorená medzi kabátmi
Ktoré dávno vyšli z módy.

Ťažká voňa zamatu
Snáď vyrovná sa zdeseniu.
Nemusím rozprávať
Nemusím sa smiať


Kričím, na plné hrdlo a ešte viac
Neskor vládzem už len stáť a bodať
Dovnútra svojej mysle
S jediným cieľom – zničiť, dokmásať dušu
Nech trpí..
Stojím pred zrdkadlom
Cez oči nazerám dovnútra a smejem sa
Smejem sa bolesti vlastneho ja
Zdvihnúť ruku, udrieť..
Len dva vymyselné pohyby...


Milujem ticho.
Ticho vo vnútri starej skrine
Stačí len počúvať
A nechať slzy tiecť.

Jednoduchosť a krása v tme
Zahaliť sa do kabáta
Nemusím rozprávať
Nemusím sa smiať

 Báseň

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu