,,Śtedrý deň." povedal si mladík potichu. Už od skorého rána sa prechádzal po ulici .Prešlo okolo neho veľa ĺudí, ale nikto ho veľmi nezaujal až na...
Práve okolo neho prešlo mladé dievča. Mohlo mať tak 16 rokov. Na prvý pohľad vyzeralo chudobne, no malo úsmev na tvári a vyzeralo šťastné. V tej chvíli sa rozhodol....Chcel zistiť prečo sa tak krásne usmieva.
Dievča prechádzalo ulicou nie rýchlym , ale svižným krokom. Postupne mňali obchody s potravinami, stánky s vareným vínom, či pečenými gaštanmi. Nakoniec dievča zabočilo do postrannej uličky, a vošlo do malého , nenápadného obchodu. Mladý šiel samozrejme za ňou. Očarila ho nenútená krása tohto obchodu. Všade okolo neho boli kvety, a všetky boli živé. A tá voňa... Dievča sa chvíĺu zhováralo s predavačkou a nakoniec si vybralo jednu červenú ružu, zaplatilo a pobralo sa von.
Tento krát už nekráčali ďaleko.Dievča vošlo do posledného , malého domčeka na konci mesta. Mladík ticho vkĺzol za ňou.
V strede izby stál stromček. Nebol krásny ako tie čo už videl v meste, no dievčaťu sa pri pohľade naň rozžiarili oči. Vzala vázu a vložila do nej ružu. Na vázu uhlíkom napísala jediné slovo... Mame... Mladík nechápal, myslel si, že si ružu dievča kúpilo pre seba, a preto je také šťastné, ale ona ju dávala mame, to bolo predsa jasné.
Medzi tým sa dievča pobralo do kuchyne, kde začalo pripravovať jedlo. Všetko čo našla opatrne uložila na misu. Ovocie, orechy, chlieb , med, syr... Položila misu na stol v izbe a uvarila čaj. Medzi tým sa vonku zotmelo. V tom niekto otvoril dvere a dnu vošiel závan čerstvého vzduchu a zimy. Dievča ihneď spozornelo, s úsmevom na tvári šlo privítať ženu čo vošla. Dovtípil sa , že je to jej matka. Dievča vyzlieklo žene kabát a usadilo ju k stolu. Spoločne sa navečerali.
Potom popíjali čaj.Vtedy sa dievča rozhodlo , že je tá správna chvíĺa. Vzalo spod stromčeka vázu a podalo ju mame. Tej sa rozžiarila tvár, v očiach sa jej zaleskli slzy. Privoňala k ruži a na tvári sa jej usadil úsmev.Obe ženy nakoniec skončili v objatí ... s úsmevom na tvári.
Už videl dosť, opatrne otvoril dvere a odišiel...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
anin
23. 12.decembra 2007 14:35
je to krasne..velmi pekne si to opisala..len co nechapem- ten nazov..preco tak trochu naivna podstata vianoc?
Napíš svoj komentár