v strede cesty na bielej čiare,
cítim len zúrivý krik vo vnútri,
spaľujúcu túžbu uniknúť.
Vrátiť tak posledný nádych,
vtedy, keď potrebujem stáť a padám.
Naokolo zhmotnené obavy,
prízraky obopínajúce dušu.
V tom tichu len búšiace srdce zaznieva,
s každým úderom nová rana,
s každou horúcou slzou,
ďalší kúsok ľadu pri nohách.
Triaška už ovládla moje telo,
myseľ ešte chvíľku odolá.
no niekde v diaľke mocnie,
niekto na posledný útok sa chystá.
Skláňam hlavu a čakám,
zatiaľ nevládzem sa pohnúť,
ležím na chladnej zemi,
vduchu prosím neznámeho..
Nemá viac zmysel ukrývať strach,
priznávam, celú ma spútal,
no ťažšia je reťaz spomienok,
ktoré prídu keď už nevládzeš,
možno pomožu, no skor dorazia..
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ďalší kúsok ľadu pri nohách.
to je krásne...