Ulica

Ulica plná ľudí s maskami na tvárach,
povestné útočisko nikto nenachádza,
všetko plynie príliš rýchlo
v duši naopak pomaly...

Myšlienky, otázky, výčitky,
svojou ťarchou mučia, zvezujú.
Veselý smiech detí dávno nepočuť
nezáleží víac na tom čo povieš.
Stopy v piesku miznú hneď ako prejdeš.
Ostáva tak veľa času,
snáď radšej keby sa zastavil.

Listy denníka poletujú vo vetre,
červený atrament rozpili kvapky dažďa,
nikto neprečíta, nikto sa viac nedozvie
aj príbeh zomriera sám a potichu..

Láska spolu s nenávisťou za ruky,
protiklady teba a toho čím chceš byť
radšej utiecť sám pred sebou,
rýchlo a navždy...

Ulica plná vojakov čo sa vzdali,
ich plač zaniká vtichu, ktoré zabíja...

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu