A zrazu opäť vedela, cítila.. Strácala sa v samote, padala na dlážku Bez náhlivosti v tej smiešnej letargii kvapka striedala druhú na vyblednutom tele Neschopná ďalšieho pohybu, uveznená sebou samou s trvalým príkazom Nepustiť !! V ozvenách tlčúceho srdca zajatá v mäkkom páperí leží tam nahá a studená v záľahe myšlienok, ktoré padali Len v lesklých očiach vidieť ten zmätok a tisíc drobných uhryznutí bolesť a strach Len jediný cieľ nehybne ležať zamrznúť.. Zabudnúť krvavú nevinnosť Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj