Počúvala vietor a smiala sa
Ten zvláštny pocit na srdci
Pokoj a vyrovnanie
Prosím odpusť mi
Vidím ťa v listoch na zemi
Vo farbách ticha
Keď som príliš ďaleko
Aby si počul môj dych
Nechcela som ti ublížiť
Kráčam s úsmevom na tvári
Spomínam na bežné chvíle
V mojich očiach by si sa videl
Viem
Vytrpel si si dosť
Som tak prázdna
Ako na fotkách s fialkami
Prázdno je len cesta k pocitom
Ktoré sme našli
Každý v druhom
Chcela by som vidieť tvoju tvár
Keď bude toto všetko preč
A dieťa bude snívať
O našich krokoch
Ktoré sa jednoducho nestali
Cítim ťa v hudbe
V tónoch piesne včerajška
Viem, že ma objímeš
Aj keď nepoviem prečo
Prosím odpusť mi
Chcela by som vedieť
Čo robíš a čo by si povedal
Som príliš ďaleko
Ja viem
Nechcela som ti ublížiť
Kráčam s úsmevom
Ktorý nikto nevidí
Kráčam naše kroky
Za nás
Vytrpel si si dosť
Chcela by som vedieť
Či vidíš naše dve hviezdy
Slová hovorené v hluku
Ktorým si vždy rozumel
Prosím odpusť mi
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
wormhole
29. 11.novembra 2009 23:19
nema ti co odpustat, naozaj nie
2
nechem sa vám do toho miešať, ale toto je jedna z najsilnejších vecí, čo som si tu prečítal, možno aj z osobných dôvodov...
3
Moje, to, že vieš krásne písať viem už dávno, ale táto báseň je skutočne niečo nádherné. Myslím, že jedno z diel, v ktorom som sa sám dokázal v niektorých strofách nájsť. Strašne na teba posledné dni myslím a chcel by som ti vyčariť úsmev len pre nás dvoch. Mám ťa rád... Moc.
Napíš svoj komentár