Zrazu tak náhle
Zmrazená duša, padlá na Zemi.
Jej úlohou bolo lietať a žiť.
Po svete, vesmíre...?
A predsa padla
Ako kameň vo váku.
V prázdnote,
V božom tichu...
ČAKÁ.!
Už idú..
Posledná, smrteľná rana miesto milosti.
Opať len ticho a v ňom krutý smiech.
Smútočná sprievod – len nordové tiene
Masky na tvárach
Na nehmotných rukách pach železa...
V loďke uložená plava preč,
Po tmavej rieke do hlbín
Uveznená a tak nežne mŕtva..
Koniec... no nik nespieva Mozartove Requiem...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mnohy by ju chceli dostat bo milost uz nikdy nepride...
nemam slov... vsak vies