A tvoje slová ma nebolia
.. žiadne nevravíš
Mám v duši príkaz
Vydržať dni
Ktoré si slúbil
Ale neboli?
Počúvam tú hudbu
Stále dokola a dokola
Naschvál
Bolesť z nej je krvavá a krásna
Diera vo mne sa stále zväčšuje
Ku komu sa mám modliť
Keď neverím ani sebe
Vráť mi to čo si vzal
.. alebo príď a zober ešte viac
Vídim sa každú noc
Vedľa teba, počúvam údery
A chcem, aby to nikdy nebola pravda
Už nie som princezná
Prosím odpusť mi
Nemôžem prestať
Nechcem život
v ktorom si neexistoval
Si to ty
Pri tebe zúfam
Pri tebe nedokážem dýchať
Dusíš ma
..ale aj živíš to jediné čím chcem byť
Čo ak už nevládzem predstierať
Že mi nechýbaš
Preklínam slová
Ktorými ma vždy utíšiš
Preklínam teplo tvojich ramien
Ten pokoj, ktorý s tebou cítim
Nenávidím, že milujem tvoj pohľad
Ktorým ma vždy prevŕtaš
A ja nemám žiaden múr
Dosť silný aby odolal
Nenávidím tvoj úsmev
A moje šťastie ktoré nemám s tebou cítiť
Nenávidím to, že ťa potrebujem
Nenávidím, že nechcem hľadať cestu preč
Nezvládam otvorenú otázku medzi nami
A to, že ťa strácam a nikdy nie navždy
Povedz mi konečne
Že odchádzaš naposledy
..alebo ostaň
Už nechcem čakať
Že sa raz opäť vrátiš
Viem, že ťa privítam
A budem chvíľu naivne šťastná
Príď a zachráň ma pred sebou
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
armita
6. 12.decembra 2009 16:15
Čítam to stále znova a znova. Nedokážem prestať.Našla som sa v nej celá. Mrzí ma fakt, že viem presne čo cítiš, ako veľmi ťa to bolí :/. Mrzí ma, že žiaden tvoj verš tam nie je nazvyš. Nech to vyznieva akokoľvek, ale možno ak by tam nejaký nebol, bolelo by to menej...
3
je to vazne nadherne .. strasne sa mi pacia tie nazvyme to dodatky ktore mas inym pismom a to ako v podstate nenavidis to co milujes (dufam ze som to napisala dost pochopilne lebo neviem vysvetlovat moc dbre a okrem toho ma stve ze nevidim co pisem
Napíš svoj komentár