Cez deň sa ohliadaš a hľadáš ma.
Na poludnie ma v zúfalstve prosíš, aby som ťa neopúšťal.
No nikdy ma nepočuješ, nikdy ma nevidíš.
Som len to monštrum, ktoré sa schováva pod tvojou posteľou, ktoré je ukryté v skrini za rohom.
Som tvoja fantázia, ktorou desíš ľudí.
Som ten dôvod prečo si zavretý v bielej miestnosti bez svetla, bez domova, bez priateľov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár