"Život ?!"

"Môj život bola ako zima. Dni som prežívala v nevedomosti a tajných predstavach sveta okolo mňa. No prišiel on a môj život sa zmenil na teplo lásky, fantázíí a teplo nezmyslených priani, ktoré sa plnia."



-Nedokážeme zabudnúť na dokonalé chvíle strávene spolu. Nedokážeme prestať veriť v zázraky a nezmyselné priania, ktoré sa plnia. Sme neobyčajne obyčajný.-



„Ja mám strach so zabudnutia. Strach s toho, že raz všetci zabudnúna na to, že niekedy žil človek, ktorý nič nedokázal, ktorý tvrdo bojoval no aj tak prehral. Bojím sa toho, že raz keď odídem tak na mňa zabudnú tak isto ako zabudli na tie miliardy ľudí." Dívala som sa do jeho hlbokých očí a strácala sa v záhone nezábudok.

„Nemal by si sa báť, pokiaľ máš mňa. Človeka, ktorý na teba nezabudne do konca života. Človeka, ktorý ťa miluje aj cez tie ťažké chvíle, aj cez tie prekážky, ktoré zdolávame každý deň."

„Ja viem, no dá sa veriť nikomu kto ťa miluje a pritom ani nevie kto naozaj si ? Dá sa ukázať niekomu pravý zmysel života bez toho aby miloval? Dá sa ukázať človeku smrť bez toho aby zomrel?“ Mal odvrátenú tvár odo mňa, no aj tak som mohola vidieť pocity, ktoré sa v ňom miešali. Bol nepredvídateľný.

„Dá sa nájsť nenájdene? Predvídať nepredvídateľne? Vidieť nespatrené ? " Hľadel mi do oči a ja som sa dívala na jeho havranie vlasy, ktoré sa mu lepili na spotené čelo. Nevedela som odpovedať čo sa stávalo v chvíľach, keď bolo ticho jedinou odpoveďou.



Dlhé pohľady do očí boli naše chvíle. Nekonečné sny boli naše chvíle, ktoré nám nedovolili vzdať sa. Všetko čo je potrebné pre šťastie nás oboch je láska.
Všetko bol iné pokiaľ bol v mojom svete. Pokiaľ dokázala vytvoriť úsmev na mojej tvári a smiech, ktorý mi vytváral vrásky okolo očí.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu