Máš sen? Keď ti niekto položí otázku čo chceš v živote robiť, na čo ako prvé myslíš? Pri čom sa ti vyčarí úsmev na tvári? Rodičia ti stále hovoria, že sa musíš učiť, musíš mať dobré známky, aby si sa dostal na vysokú a mohol robiť niečo čo ťa „baví“. Možno sa učíš rád bez toho aby to od teba niekto očakával, no možno to tak nie je. Možno je tvojim rodičom jedno či sa učíš, možno pochopili, že vzdelanosť nie je všetko.
Každým rokom pribúda čoraz viac vzdelaných hlupákov. No kým si nedáme v škole vymyť mozgy, aby sme po ukončení vysokej získali titul, pokladajú nás za posledného hlupáka. Ale čo ak je tvojim snom niečo čo vôbec nepotrebuje vysokú? Čo vôbec nepotrebuje školu, v ktorej ťa skúšajú z matematiky, NOSky, biológie.
Veď život je skúška sama o sebe. Každý deň nás znova a znova skúša. 10 rokov povinnej školskej dochádzky je dobrá vec, aspoň sa človek naučí čítať a písať. A keď už vie čítať môže si prečítať akúkoľvek knihu akú chce. A ten, ktorý nečíta, nemá žiadnu výhodu nad tým, ktorý nevie čítať. No myslím si, že nemusí ísť každý človek na vysokú a nemali by ho súdiť ak ju nemá, veď predsa načo by išiel maliar na vysokú? Jedine ak sa chce bifľovať dejiny umenia, ale načo mu to bude keď chce tvoriť? Načo by mal chodiť spisovateľ na vysokú? Naučiť sa gramatiku? Na to je základná a stredná škola. Naučiť sa písať? Na to sú knižky, ktoré môže prečítať.
Tak máš sen? Myslím tvoj sen! Nie sen tvojich rodičov. Nie sen tvojich učiteľov, ktorí ti huckajú do hlavy, aby si sa učil a bol napr. umelcom, lebo im sa to nepodarilo a tak len učia na škole. Takže ak naozaj máš svoj sen, tak ti gratulujem. Choď si za ním a buď šťastný!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár