Kamoška Búrka je veľmi starostlivá osoba a city ostatných prežíva minimálne na úrovni fanúšika Superstar v nedeľu večer. Pritom si občas sama nepomôže, ako to už býva. A má ešte jednu fajn vecičku v zálohe: bratranca na výške.
Po tom, čo bratranček potreboval trošku pomôcť vyliečiť zlomené srdiečko, sa rozhodla, dať ho dokopy s niektorou nezadanou kamarátkou, ktorých je v našom okolí ako teenagerov v piatok večer v meste. Najprv to skúšala s kamoškou Marhuľou, možno si na ňu ešte pamätáte- moja invisible woman kamarátka, ktorá nešla na koncert kvôlí myšaciemu týpkovi a pocitu trápnosti, ktorý dodnes ešte neprekonala a asi ani neprekoná a ktorej ani Silvia the superžena nikoho nezohnala. Bohužial, ani teraz to nedopadlo dobre, bratranec po prvom blind stretnutí tvrdil Búrke, že na námestí určite nikto v zelenej mikine nebol.
Na rad som teda prišla ja. Nie, že by som od toho niečo očakávala, ale podľa fotiek, čo som nedávno videla u nich doma, som sa vcelku tešila.
V sobotu o druhej zazvonil zvonček. Otvorím dvere a čaká ma prekvapkanie- chlapec vyzerá akosi lepšie než na fotkách. Vlastne sa ani nejak nepodobá, až na vlasy úplne nakrátko. Ale nevadí, lebo môj vodojem mi vravel, že tento je čosi extra. Ani príliš malý, ani príliš vysoký, ani vymakaný macho, ani rozkysnutý hermafrodit a tá krásna tvár...jojo, toto bude pekný deň
Pozdravili sme sa a vošiel dnu. Trochu ma to prekvapilo, však som bola hotová.
Vošiel Silvo, ako sa dalo vypozorovať podľa vône, čo dostal od svojej pipušky so záľubou v ťažkých odéroch.
"Čau."
"Čau. Kam pôjdeme?"
"Do obývačky."
A zrazu sa pohli a nechali ma tam stáť a pozerať na nich ako malého školáčika uvažujúceho nad tým, aké i sa píše, keď máme výra a vír a chceme povedať dva...oné. Tiež neviem, ako sa to píše.
"Čo najviac nevieš?"
"Asi rezy ihlanu."
Aha, takže ten najväčší feši v mojom živote za posledný polrok je tu kvôli doučku niekoho, kto knihy používa ako podložku pod tanier. Super.
Ozvalo sa druhé klopanie. Trochu vyvedená z miery otvorím a tam stojí akýsi chalan, usmieva sa na mňa a hovorí mi, že je mu ľúto, že mešká a už môžeme ísť. Ale ani on nevyzerá ako ten na tých fotkách. Pri mojom šťastí som celý čas snívala o kamoškinom chalanovi. Nevadí. Už je tu, tak mu dajme šancu...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
xi
12. 1.januára 2008 20:49
vodojem to akoze mechur? dnes som trosku mimo, tak ma nezatracuj, ale musel som sa spytat. heh, a emoihlan, no tststs, ....cvrnk
2
Pekné ako vždy! Tvoje blogy sa bohovsky čítajú
...pokračovanie muselo byť zaujímavé
...pokračovanie muselo byť zaujímavé
3
uplne super som zvedava na pokracovanie
a to sa marhulkou ma mrzi
a to sa marhulkou ma mrzi
Napíš svoj komentár