"Silvinkáááá! No konečne si doma..." vrhla sa mama na sestru s úmyslom vyžmýkať z nej telové tekutiny ako malú vendetu za jej absenciu. Ja naproti tomu som sa veľmi nenamáhala prejavovať jej náklonnosť- však sestra. Postavili sme sa oproti sebe, ruky vo vreckách, apaticky kývli hlavami a zamrmlali čosi ako pozdrav. Nehodlám sa jej vešať okolo krku, keď viem, že sem došla len, aby si zobrala nejaké nové knihy a zase odišla do svojej malej garzónky, kam zdrhla pred vlastnou rodinnou. Nemám jej to za zlé, veď mám aspoň vlastnú izbu.
"Čo ten tvoj?" pýtam sa.
"Ach, to je minulosť. Hrozne mi liezlo na nervy, ako mi stále hladkal vlasy. Fetišista."
Wow, fetišistu tuším ešte nemala, zase sa posunula ďalej v bingu podivínov.
Verte tomu, alebo nie, skončili sme spolu v meste. Nemala som totiž čo robiť, Silvia si chcela vyraziť, ale nemala s kým. Vošli sme do toho osudného podniku, kde kedysi začal tento príbeh a ja som hneď spoznala feši čašníka (pamätá si ešte niekto naňho?). Silvia mi mohla byť ukradnutá, momentálne som len chcela nadviazať rozhovor hociakým spôsobom, či sa budem tváriť, že ma baví futbal alebo sa spýtam na zdravotný stav jeho babky. Silvia tiež spozorovala zaujímavý objekt, dokonca odlišný od toho môjho, takže už nemalo zmysel spolu ďalej tráviť čas (ale inak ju mám vcelku rada, ale feši čašník je feši čašník).
Objednala som si od neho. "Hm, počula som, že to hľadajú brigádnikov, je to pravda?"
"Nie, to musí byť omyl."
"Aha, sorry."
"V pohode." Odišiel. On odišiel! Mal sa so mnou baviť! To je ako...ja.
Dobre, druhý pokus. V telke je hokej. "Hm, Slovan má vraj veľké šance v tejto sezóne, sú dobrí..."
"Mňa hokej nebaví...a kde tam vidíš Slovan?"
Poznámka pre mňa: Nikdy sa nehraj na lokalpatriota, kým nevieš, aké dresy má Slovan.
Moje zámery mi zrazu prerušila nejaká baba. "Ty! Ty si mi podhodila toho posteľového imbecila, ty mrcha!"
Pozerám na ňu ako na sfanatizovaná pätnástka na drsňáka Mateja Konráda, čo sa našiel v tvrdej hudbe (=Green Day. Áno, aj ja som sa smiala.). Potom mi to doplo, to jej som dohodila matfyzáka Miša, čo už na rozdiel odo mňa nie je panic, ako sa zdá.
"Nemôžem za to, že si nerozponala jeho kvality..."
"ČOOOOO? TY P..." ani nedokončila vetu, môj čašník ju dal totiž vyhodiť. Koľký to hrdinský čin na moju záchranu!
"Dík, že si ma jej zbavil."
"Musím chrániť lokál. Vyzerala, že jej hrablo."
"Aha. No, viem, že je to trápna situácia, ale ja nie som žiadna mrcha ani to druhé oné, len ona má niečo proti mne... (hrať obeť ja výhodné)"
"V pohode, mojej frajerke sa minule stalo čosi podobné a..."
Ts, strata času. Ani tringelt som mu nedala a šla domov. Silvia prekvapujúco tiež.
"Nevyšlo?" pýtam sa.
"Nie. Ani tebe?"
"Nie, má babu."
"Môj je gay."
Dokelu, zase ma tromfla! V praxi poznáš majstra. Superžena.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
pred 5 minutami som si to uvedomila a isla to opravit, len mama sedela pri stole
3
nerieste detaily, prave to skomolenie mena umocnuje karikaturu. fetis, tiez fajn. ma stale prekvapuje, co vytiahnes z talona. hehe
4
LOOOL
"Pozerám na ňu ako na sfanatizovaná pätnástka na drsňáka Mateja Konráda, čo sa našiel v tvrdej hudbe (=Green Day. Áno, aj ja som sa smiala.)" (airi, Silvia prichadza- 2, 2007) je ppc
Opat zase raz good blog
"Pozerám na ňu ako na sfanatizovaná pätnástka na drsňáka Mateja Konráda, čo sa našiel v tvrdej hudbe (=Green Day. Áno, aj ja som sa smiala.)" (airi, Silvia prichadza- 2, 2007) je ppc
Opat zase raz good blog
Napíš svoj komentár
a myslim, ze to je Martin Konrád...vidno, ze nesledujes superstar