„Tá moja gitara má predsa tvary ako ženské telo. Tak načo by som smútil? Jediné, na čo sú ženy dobré, majú práve vo svojich krivkách. Gitara síce nie je najprítulnejšia a nezahreje ma, ale ani ma neopustí, neoklame a nechce drahé kožuchy a ani na mňa nebude kričať, keď si viac vypijem. Navyše milujem jej zvuk, ktorým rozozvučí moju dušu a srdce mi vzplanie vášňou. Keď môj hlas splynie s jej hlasom, je to akoby som vyšiel na najvyšší vrch sveta a miliónkrát viac! Akoby som s ňou objavil Novú zem stále keď na nej hrám...No povedzte mi, načo by som ja len smútil? Nejako sa už len o seba postarám, prať aj variť trochu viem, a časom sa viac doučím. Muž snáď dokáže žiť bez ženy!“
Započúval som sa do monológu môjho suseda, starého pána, ktorého nedávno opustila manželka. Zamyslel som sa nad jeho slovami a spomenul som si na ženy, ktoré sa u mňa striedajú ako na bežiacom páse. Všetky sú krásne. Svojím telom balamutia mužské zmysly. Nikto im neodolá, zapletie sa do ich pavučín a kým sa stihne spamätať, ony ako zákerné ale nádherné pavúky vyciciajú z človeka vnútro. Zožerú ho zaživa. A keď zrazu za nimi buchnú dvere, vo vzduchu sa nesie už len ľahká vôňa spomienok a človek sa ocitne sám, nevnímajúc realitu, ani si neuvedomí, že každé takéto buchnutie dverí odkrajuje kúsok z ľudského srdca. Zistí to až vtedy, keď mu ostane už len posledná omrvinka a vtedy sa rozhodne, že tú poslednú nikomu nedá. Nechá si ju pre seba a zamkne ju do najtemnejšieho kúta svojej duše. A do konca života sa bude trápiť, že svoje srdce rozdal a jemu samému nezostalo takmer vôbec nič....
Pri mojich úvahách som sa zrazu zľakol takéhoto osudu. Mal by som si vážne rozmyslieť, komu darujem kúsok svojho srdca, či to bude stáť za to. Som ešte mladý, takže príležitostí bude veľa. Nesmiem sa ale unáhliť. Musím spoznať niekoho, s kým by som našiel súlad duší. Musí to byť niekto, kto mi dá kúsok svojho srdca, aby zaplnil prázdne miesto v tom mojom......
Alebo, v najhoršom prípade, dám na pána suseda a pôjdem si kúpiť novú gitaru.On už má toho veľa za sebou, takže pravdepodobne vie, o čom hovorí.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.