zástavke s kamarátkou , ktorá sa ucila s frajerom ,tak som sa vzdialila , aby mali sukromie .Bolo to uz po zotmeni nieco po tristvrte na 9.
Oslepovala ma ziariaca krabica menom Tesco .Vsetko to hyrilo gycovymi farbami . boli tam a vysmievali sa vsetkemu . pripominali mi obrazok z cinskej metropoly plne neonovych svetiel , pobehujucih ludi za nejasnym cielom lacneho nakupu , huciacich aut ..
vtedy mi zaplo . nie je to prave ten moderny svet ktory nahaname ??
bezat bez ciela ?? motat sa? obdivovat neony ,ktore nevkusne kricia na cele ulice? bat sa ci nas nezrazi auto ktore soferuje dalsi nervozny clovek modliaci sa aby sa vyhol zapche?
nechcem ho nechcem ho celym svojim ja . nechcem byt sucast makajuceho stroja , nechcem byt mravec v obrovskom bludisku, nechcem zit strilne voci citom , nechcem utekat pred svojimi pocitmi , nechcem sa bat vyjst na ulicu v obave ze sa mne ci niekomu mojmu blizkemu moze stat , nechcem pane boze ja to NECHCEM !
zacal ma chytat pocit beznadeje ,odmietania skutocnosti . hlavou mi prelietavali obrazky rodiny za stolom , deti hrajucich sa na peskovisku , malych potravin , kdepredavacka vie kazdy novy klep , utekali mi obrazy mojej mami , mojej prababky s otvorenym narucim , a veci ktore odmietame a nicime kazdy nadychom kazdou tuzbou byt rovnaky ako cely svet , dosiahnut svetovu uroven , pcha !
tato svetova uroven a moderny svet nie je nic viac ako zabijanie osbnosti , bezduchy stroj ktory pohlti kazdeho kto sa da , a dam sa aj ja? nedam . nedam a nedam , chcem zit naplno citit , milovat a citit sa bezpecna . cim viac som bola oslepena neonmi moderneho sveta
uvedomovala som si ja budem bojovat za svoje statsie za sovju originalitu za svojich priatelov za svoju lasku a rodinu, nedam sa strhnut davom , neznicite moje ja , nidky nedovolim znicit moje srdce a tuzbu po laske . vtedy moje oci zazreli mesiac , takmer neviditelny , plny nehy , uvedomila som si ze ten je tam stale v minulosti a v buducnosti a ze meni sa no jeho podstata zostava rovnaka . zacala moja nadej a asi strasiplna cesta za takym malickym stastim v modernom svete ....
prosim drzte mi palce
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
1
hippieelba
11. 5.mája 2008 00:47
krasny blog a myslim ze nie len ty bojujes za neico take ja sa pridambudeme bojovat spolu
4
pekne....parky a krasne zelene nam zastavuju seliake nakupne centra a skatulove hypermarkety na ktore aj tak nemam nikdy prachy naco?
5
Ah, to sme len siesti, co si to myslia? Tak takto svet nedobijeme opat k tomu, co bolo a bolo to KRAJSIE, kym neboli tie neony a kym bolo na ceste za jednu hodinu jedno auto a dom stal na kazdom polkilometri, nie ako teraz - narvane panelaky a megalomania a projektanti zarabaju a zarabaju a divim sa, ze je este vobec kde stavat tie ich new yorkske skvosty... A casy, kedy do obchodu sa chodilo mile, nie teraz - pozrem z okna a v mojej mrnavej Modre vidim hned 3 potravim a este velky obchodny dom a 2 video (pardon, kompaktibilita nam dala DVD)pozicovne a ... koniec...
Priatelia, obavam sa, ze sa nam nepodari zmenit nic, mozno tak redkovkovy sad v zahrade mozeme urobit opat zastaralym a DOBRYM...
... KONIEC(sa blizi...).
Priatelia, obavam sa, ze sa nam nepodari zmenit nic, mozno tak redkovkovy sad v zahrade mozeme urobit opat zastaralym a DOBRYM...
... KONIEC(sa blizi...).
6
jasne, ze palce drzime ....a mas uplnu pravdu...tento svet ..speje kamsi..do neznama...
7
Koniec bol krasny. Sice cliche jak bic, ale ajtak to na mna posobilo celkovo pozitivnym dojmom, asi preto, ze je to take mile a dneska uz sa stare dobre cliche nenajde.
Toz.
Welcome to the machine?
Toz.
Welcome to the machine?
8
Na youtube si pozri film "Modern times" od Charlieho Chaplina Vrelo odporúčam!
Napíš svoj komentár