Začalo to nedávno, prvým šedivým vlasom. Potom prišli ďalšie. A ďalšie. Dnes mama hovorí, že mám hlavu plnú šedivých vlasov. Pozorujem však na sebe aj ďalšie zmeny. Páčia sa mi ženy mladšie odomňa v tínedžerskom veku, ráno mám problém vstať z postele, citový deficit si vynahrádzam telenovelami. Pokiaľ nemá aspoň 200 častí, nepozerám. Chcem si to totiž celé vychutnať, poriadne.

Tiahne ma to von. Na nudapláže. Za svoje šediny sa hanbiť nemusím, má ich tam 80% ďalších opaľujúcich sa. Myslím, že z tých 80% aspoň 80% trápi to isté, čo mňa. Nie som na to celé teda sám. Pamätám ako som bol raz na nudapláži v Bulharsku. Prišli sme tam ráno a pred obedom sme odchádzali. Dobrá správa bola tá, že sme boli pekne opálení. Zlé, že ako jediní nahí. Zdalo sa mi, že tí Bulhari sú nejakí puritáni. Hovoril som si, že keď videli moje telo, už to svoje radšej ani neukážu, že kráľom pláže som ja. Mýlil som sa. Nudapláž bola totiž na opačnej strane, než sme boli my.

Obľúbil som si prírodu. Pohľad, ako mi v záhradke rastie mrkva ma napĺňa potešením. Už nemusím babke kradnúť v záhrade jablká zo stromu, teraz ich kradnú mne. Občas mi aj konár podpília, hlavne, keď je zima. Občas aj tá mrkva zmizne. Občas aj kúsok zeminy. Treba byť však priateľský, tak privieram svoje unavené oči.

Je osem hodín večer. Zaspávam. Na totálku odpísaný. Namiesto ženy po svojom boku hľadím plagát Megan Fox. Veľké "E" to síce nespôsobí, ale nezúfam, možno zajtra. Zaspávam s vedomím, že som všetko spravil tak, ako som mohol, mal a chcel a to ma teší.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  31. 7. 2019 16:36
Aj ja už kamko šediviem
Napíš svoj komentár