Rád frustujem v blogoch svoj hnev. Rád v ňom uvoľnm všetky tie negatívne pocity ťažiace moju hlavu, ktoré potom odídu do stratena, uletia ako tie biele holuby. Hoci potom vstanú ako bájny fénix, aspoň na čas som slobodný, aspoň na čas môžem voľne dýchať a aspoň na čas môžem myslieť na iné, než na tie skurvene zlé rozhodnutia, ktoré momentálne určujú kvalitu môjho života. Dnes tomu nebude inak, idem frustrovať, idem si vykričať všetko to, zlé čo pociťujem do sveta. Jebať na pocity, jebať na všetkých a všetko okolo, jebať na všetky tie pravidlá, ktorými by sme sa mali riadiť. Zajtra sa možno zobudím a budem sa diviť čo za kokotiny som sem písal a budem si želať, aby som toto nikdy nenapísal, ale teraz som tu a píšem toto. Čo na tom, že zajtrajší deň bude iný, možno lepší, dnes je deň taký aký je, skurvene zlý. Vnútrom sa mi preháňa býk, cítim vnútorný nepokoj, mám citový absťák, deficit lásky, sere ma spravodlivosť tohto sveta, hnevajú ma ľudia neschopní sa v spoločnosti zaradiť. Hnevám sa sám na seba. To asi najviac. Hnevá ma moja vlastná skurvená pasivita, moja neschopnosť robiť náročnočnejšie kroky, hnevám sa sám, a pýtam sa, kam toto smeruje? Mal by som byť predsa spokojný - mám skvelých kamarátov, skvelú rodinu, prácu, ktorá ma baví, napĺňa, posúva vpred, ale predsa mám často takto skurvené dni, a nielen večeri, kedy mám pocit, že je to celé v piči a smeruje to na jedno veľké smetisko. Ako dnes, ako teraz večer. Cítim sa ako malý panáčik uväznený v dome, ktorý sa rúca. A ja sa nemôžem pohnúť, dom sa rúca a ja len čakám, kedy to spadne, a celé to ukončí. Neskutočne ma sere moja vlastná neschopnosť vyjadriť svoje skutočné pocity, vyjadriť svoje skutočne JA, vyjadriť to čo chcem povedať. Cítim sa ako najsuchší, najnudnejší, najmenej zaujímavý človek na planéte, ktorý nemá čo odovzdať. Cez toto všetko, čo tu čítate, hoci pochybujem, že ste to až sem dočítali, hoci toto nepíšem pre vás, len ako ventil, nie som v depresii. Nerevem, nemám samovražedné úmysly, nepotrebujem tabletky na upokojenie, cítim len jedno, HNEV. Krátke slovo, za ktorým sa toho toľko skrýva.

Tento blog venujem tým dvom slečnám, ktoré mi toho vzali viac, než si kedykoľvek dokázali predstaviť. A ktorým ich psychopatické črty osobnosti nedovolili pocítiť nič také, ako je ľútosť. Sumár všetkých pičovín ..

-Ty: Týždeň predtým, než si začneš so mnou, sa rozídeš s bývalým, ktorého si podjebala.
-Ja: Tiež som mohol byť menší blb a toľko sa do vzťahu s tebou nehrnúť.

Ty: Stále mi spomínaš bývalého, hovoríš mi čo ste spolu zažili, poznám ho ako jeho vlastná kamarátka
Ja: Mal som to zaraziť hneď. Mal som ti hneď určiť jasne - buď ja alebo on.

Ty: Po tom, ako sa s bývalým rozídeš, ideš po 2 mesiacoch k nemu, vyfajčíš mu ho (toto si mi povedala, možno ťa aj na gauči pretiahol) a na ďalší deň mi to povieš
Ja: Ja ako totálny kokot ti to odpustím

Ty: Keď som prvýraz u teba doma, lebo nemáš doma nikoho, si píšeš večer na facebooku s bývalým a oznámiš mi, že si myslíš, že si ma nikdy nemilovala, respektíve, že si ma vždy vnímala ako kamaráta
Ja: Mal som sa rovno zbaliť a ísť domov a nie tam čakať ako debil na spasenie

Ty: Povieš mi menom svojho bývalého a to neraz
Ja: Raz sa to môže "pritrafit", druhýkrát to už je divné, všetko však prekusnem

Ty: Keď ťa neskôr tvoj frajer XYZ, šukač číslo 10 opustí, tak samozrejme, sa snažíš opäť zaskórovať u mňa.
Ja: Nič som nemal dopustiť, už nikdy som ti nemal dvihnúť telefón, mal som zabudnúť, vymazať si ťa.

Ty: Keď si sa so mnou rozišla, si mi to mala aspoň oznámiť, a nie, aby mi to oznámila moja vlastná kamarátka, ktorá ťa videla raz v živote, ako sa olizuješ na elevátore s nejakým fešákom. A tvoje vysvetlenie - "chcela som ísť ďalej, mám na to nárok", fakt neobstojí
Ja: A čo som ti kurva nedal všetko, čo si chcela? Vážila si si to niekedy? Pochybujem, tuto som žiadnu pičovinu nespravil, toto viem, ale tiež to skončilo kurevsky zle.

Prepáčte mi môj slovník, ale píšem fakt od srdca

Čo vám moje milé slečny želám? Aspoň tri dni sa cítiť tak pod psa, ako som sa ja cítil polroka po vás? Aspoň tri dni pocítiť tie dôsledky vašich činov, ktoré ja pociťujem dodnes. Všetko, to o čom píšem hore.

Na vaše vysvetlenia vám dnes zvysoka jebem. Tá ľútosť mala prísť skôr. Alebo aspoň snaha o ňu.

Vayas con dios boyz and girlz, posteľ volá, zajtrajšok bude možno lepší - vlastne už, pomaly dnešok .. Spite sladko

 Blog
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
anzu  5. 3. 2011 00:30
Za ten slovník sa netreba ospravedlňovať, aj horší by bol adekvátny. :/ Sústrasť. (áno, viem, trápne, ale tak, ako sa tomuto nedá dať názov, nedá sa mi k tomu dať odpoveď, ktorá by nepôsobila lacno)
2 
fotka
snehovavlocka  5. 3. 2011 20:14
kiežby sa písomným spôsobom dalo viac než len trochu zbaviť toho, čo ťaží
3 
fotka
alanalda  5. 3. 2011 21:52
snehovavlocka: sčasti to pomáha, ale nikdy nie úplne, toto je len predstupeň k akémusi vyliečeniu duše a srdca, to ostatné príde časom, alebo peknými momentami, ktoré prekryjú tie horšie.

Anzu: žiadna odpoveď, ktorá z teba vyjde a ktorú sem napíšeš nebude vyznievať lacno, ak bude úprimná, pôjde od srdca a budeš ju myslieť vážne
5 
fotka
wewo  6. 3. 2011 13:55
6 
fotka
shou  12. 3. 2011 19:51
Šialený článok. Teraz budem asi veľmi zlá, ale trochu sa mi uľavilo...som rada, že nie som sama, čo odpustí každú chujovinu.

Ale takéto články aspoň trochu pomáhajú...keď nič iné človeku neostáva...
Napíš svoj komentár