Vážení kolegovia, kolegyne,
Dnešnou témou je téma stále dookola rozoberaná, no nikdy nevyriešená. A je veľmi otázne, či sa to niekedy úplne vyrieši. Je ňou fajčenie. Či vlastne v dnešnej dobe lepšie povedané nefajčenie. Budem sa snažiť byť čo najstručnejší, keďže nikoho nebaví počúvať to isté dookola.
Základnou otázkou pre každého je: „ Som fajčiar?“
Odpoveď áno.
Áno som. Nevidím na tom nič zlé. Je to moje slobodné rozhodnutie, som dospelá osoba, môžem si robiť čo chcem.
Odpoveď nie.
Neznášam to. Nemám rád podniky, kde sa fajčí. Človek tam ani voľne dýchať nemôže. A tie šaty potom smrdia neskutočne.
Poďme si trochu rozobrať tieto navonok jednoduché odpovede. Už dopredu Vás však ale chcem upozorniť, že môj názor a postoj k celej problematike môže byť mierne skreslený, keďže som nefajčiar. Prečo vlastne ľudia fajčia? Nik nechápe. Nik nevie. Jednoducho to robia. No jednoducho majú takú potrebu. Komu sa to nepáči, tak sa s tým jednoducho musí zmieriť. Teda aspoň donedávna musel. Teraz sa už postoj ľudí k tomuto problému mení. V minulosti, kto bol nefajčiar, tak ten mal jednoducho smolu. Neboli prijaté žiadne opatrenia na ochranu nefajčiarov. A na čo by aj bolo také čosi prijaté. Časom sa ale nefajčiari zmobilizovali a vybojovali si isté práva. Právo mať v reštauráciách oddelené miesto od nefajčiarov, prípadne zákaz fajčenia počas obedov. Zdá sa, že tento bod bol zlomový. Tento fakt otvoril oči mnohým ľuďom. A samy sa začali zamýšľať nad tým, že prečo fajčia. Či je to až také dobré, ako si mysleli. Celé to dospelo až tak ďaleko, že v dnešnej dobe hovoríme už o úplnom zákaze predaja tabakových výrobkov v našej krajine. Že je to nemožné, všetci dobre vieme. Ale je nanajvýš zaujímavé, že sa tomu venuje dostatočná pozornosť.
Môj názor je taký, že vidina „beztabakového“ sveta smrdí dosť veľkou nereálnosťou. No ja si myslím, že aj tento problém má riešenie. Ako najjednoduchšia alternatíva sa javí vybudovanie a prispôsobenie podnikov spoločného stravovania a zábavných podnikov istej skupine ľudí. Niektoré podniky by boli zamerané na fajčiarov, tie druhé na nefajčiarov. Žiaden kompromis nefajčenia v čase obeda. Kto fajčí, nech si fajčí v zafajčenom. Kto nefajčí, nech sa kľudne baví v čistom. Tento jav prispôsobovania sa môžeme už v dnešnej dobe pozorovať aj v praxi. Čo je pre mňa len pozitívum.
Určite so mnou veľa mojich kolegov nebude súhlasiť, no fajčenie je len známkou slabosti.
Ďakujem za pozornosť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
cruz89
13. 3.marca 2009 00:56
prekvapujes ma rozsahom..ale je to dobre
Napíš svoj komentár