Jeden by si bol myslel,že to je deň ako každý iný.No mne už bolo od rána jasné,že to bude čím si iné.Naznačovala to už mama pri budení:"Aha,ako je dnes pekne!"Tieto slová sú pre mňa ako rajská hudba.Nepoznám nič krajšie,než prebudenie sa do slnečného rána.Napĺňa ma to nespútanou energiou a silou vykonať čokoľvek.
Vychystal som sa.Došiel na autobusovú zastávku.S očami plnými slnka som si naladil moju obľúbenú hudbu cez prehrávač.Skvelý deň sa môže začať.Dnes som nesmrteľný.Tá moja imortalita dsotala zabrať hneď na prvej hodine.Samozrejme marketing.Milá profka vypustila obligátnu otázku:"Ke´dže ste sa všetci učili,tak môžem začať skúšať.Kto príde?"A to bol môj čas.Čas presvedčiť sa o teórii slnečného dňa.Asi po minúte skúmania poznámok z poslednej hodiny som sa postavil a povedal:"Ja idem!"Vec to na mňa často nevídaná,no to slnko ma jednoducho prinútilo ísť.A aj sa oplatilo.Síce profka na mňa skúšala kadeaké kulehy,no mňa nezaskočila.Slnko malo odpoveď na všetko.A to sa podpísalo aj na výslednej známke.Samozrejme 1 .
Tento fakt len podporil moju dobrú náladu na celý deň a teóriu slnečného dňa.Večer som si ľahal do postele ešte s úsmevom na tvári a pocitom radosti z dobre ubehnutého dňa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
cruz89  4. 3. 2009 20:13
No az na tie chybajuce podstatne slovicka, v pohode.
Napíš svoj komentár