Čo to bolo?

Nemám rada Silvester. Nemám rada oslavy nového roka. Je mi vždy smutno, že to  končí ( aspoň mám ten pocit)  a všetko mi začne byť ľúto... a to každoročne.  Keď vidím ohňostroj zvykne mi aj vyhŕknuť slza (   dve, tri...) a to preto, lebo každý rok a spomienky naň milujem TAK VEĽMI. 

Január: 

1.1.2018 som už so sestrou na Štrbskom Plese. No ešte predtým vlastne vystúpim o zastávku skôr v úplnej ničote " Štrba zastávka" niekde, cez čo ide vlak tak  dvakrát za deň a s pracovníkmi tu  asi 1.1. nebude veľmi reč.   Ja nemám kredit ani data a sestra má 1% baterky a tak si vravím, že nový rok začne tým, že si dám paušál. 

Február:



Február mi doprial veľa krajších chvíľ. Presne tie chvíle, pre ktoré som vo svetle ohňostroja schopná vyhŕknuť slzu. Celkom bezstarostný mesiac strávený v štvrtej triede na gymnáziu, kedy som robila všetko, čo ma bavilo. Sem tam ma prepadli myšlienky s obavami kvôli maturite, teraz sa pekne nad tým pousmejem, že som vôbec stresovala. Haha. Chodila som po Tatrách,užívala si jahody zo supermarketu,  brigádovala,  piekla bábovky,  obehla s priateľom Amsterdam, dali sme večeru v Prahe, pol dňa obdivovali obrazy vo Van Gogh Múzeu a Február sme ukončili šampanským vo vlaku cestou domov.  A ja som už vtedy vedela, že tie chvíle budem navždy milovať.

Marec:

Môj záchvat s pečením bábovky pokračoval. Prišla som aj na čaro zvané “Tequila".   A po písomnej maturite som oslávila aj moje narodeniny, kedy som sa odhodlala a sama som si upiekla tortu . Nemala som z nej ani kúsok a to ma na tom tešilo najviac, že (asi) im chutila.  Začala som piecť viac a viac a prišla som na to, že mám nové  hobby. Slniečko začalo  byť čo raz teplejšie a ja som začala sedávať znova viac a viac na balkóne a znova čerpať energiu z výhľadu na Tatry. 

Apríl:

Apríl začína a ja mám čo  raz väčšiu depresiu z maturity. Depresie už nie len z maturity odbúravam večernými prechádzkami, dlhými konverzáciami a  jazdami v aute s hlasnou hudbou.  Prehlasujem, že milujem bublaninu, rodinu, frajera a nášho psa no nemusím Veľkú noc.  Prišli talentovky na výšku.A ja som prišla na to, že väčšia opora ako môj otec neexistuje. 27. Apríla sa pred našou školou prechádzal bocian a ja som neverila, že sa dokážem z niečoho tak veľmi  tešiť ako z bociana pred školou. Som stále dieťa alebo sa viem tešiť z maličkostí? Myslím, že oboje. Našťastie

Máj:

Máj ? Majáles! Tak ako už zahreje aj slniečko zahrial aj Tatranský čaj.  Akademický týždeň pokazí všetkú srandu a ja sa začínam  bifliť všetko, čo mi príde pod ruku. O témach sa mi už aj sníva.  Sníva sa mi presne vtedy ,keď zaspím nechtiac medzi papiermi. Deň pred maturitou mám otvorené okno dokorán a témy  uložené na parapete, zafúka a ja už vidím moje maturitné témy vznášať sa pomedzi lietajúce vtáky . Matka dostane na chvíľu záchvat smiechu, hneď potom prichádzajú výčitky na moju adresu s tým, že som nezodpovedná. " Mať maturitné témy na parapete...  to si už videla niekde ?! " Nuž, osud. Zmaturovala som  nad moje očakávania a tak sa začína leto,  na ktoré som tak dllllllllllho čakala. 

Jún:

 Začínam konečne čítať knihy, už bez výčitiek, keďže nemám povinnosti.  Začnem hneď tou, ktorej obal ma neláka ale dočítam ju celú. Plačem. Utvrdím sa citátom " nesúď knihu podľa obalu" a žijem život ďalej s týmto presvedčením. Vyspávam, raňajkujem na balkóne, prechádzam sa, narodí sa mi neter, oslavujem, zrazu som krstná, oslavujem ďalej, som šťastná, neviem čo so životom ale žijem a som vďačná.  Veľa času venujem akejsi psychohygiene. Nechápem ako môžem mať vo svojom živote také spriaznené duše ako moje 3 parťačky, čím som si to vôbec zaslúžila? Každopádne  29. 6. štrngám pohárom v obľúbenom podniku na život a na moje krstňa. 

Júl:

Pečiem torty a užívam si už letný dážď. Vybrala som sa aj kŕmiť ovečky, len tak, trávou. Človek by neveril aký je ten pocit oslobodzujúci.  Pristal mi na parapetnej doske holub. Aké je to znamenie ?Boli sme aj  opekať v lese vo Vyšných Ružbachoch.  Nevedela som, že všetko čo vo svojom živote potrebujem, je sa len tak o tretej ráno  nahá kúpať v kráteri s kamarátkami.  Tak mlado a bezstarostne. Hrať golf aj keď to vôbec nevieme.  V jednej ruke pohár a v druhej golfová palica no niekde v sebe ten pocit súperenia. Dať si nadránom kebab s obľúbeným dresingom a počuť šum rieky.  V polke Júla už večeriam v Kavale pri západe slnka a milujem život čím ďalej tým viac.  Oslávim sestrine narodeniny niekde pri mori s volejbalovou loptou pomedzi rozčítanou Lolitou od Nabokova. Ocitnem sa na svadbe v Alexandropoli niekoho neznámeho, no užívam si to akokeby sa vydávala moja sestra. Na ceste domov v lietadle dočítam Lolitu, topím sa v snoch ako lietadlo v oblakoch a sem tam ma chytí strach z turbulencie. Teším sa domov.

August:

Vyrábam tašku s hlavou Petra Stašáka. Šijem deň a noc. Je to detské ale bavím sa.  Vychutnávam si celý August chuť melónu v akcii.  Sestra nechala to malé krehké bábätko mne na pospas. To mi naozaj až takto niekto dôveruje? Nuž čo naučila som sa zarobiť mlieko aj prebaľovať. Som na seba dosť pyšná.  Dieťatko je spokojné a je to gól tohto roka.  Letné noci sú moja pasia.   Prekonala som všetky strachy svojho života a zvládla som vodičák. Neviem čo bol August zač, ale skúsil všetky moje limity.  

September:

Sedím v rannom vlaku cestou na zápis na VŠ.  Neskôr sa trápim a dosť tápam v tom ako zostaviť rozvrh ale koniec koncov to po menšom nervovom zrútení zvládnem. Vážim si ešte zatiaľ teplé noci plné komárov a s mojou večne otvorenou vetračkou  nesiem aj následky.  Ale nevadí mi to, viem predsa kde kúpiť fenistil. Vystála som sa v rade na intráku 4  hodiny a už nemám štipku nádeje a ani chuť sa ísť vôbec ubytovať ale  nemám na výber.   Prvé čo som si kúpila bolo prosecco a džús. Už teraz viem, že to všetko bude dobré len na alkoholizmus a nie na štúdium.  Našla som novú záľubu, učím sa básne naspamäť.  Chvíľu mám pocit, že som prevtelený Válek a čudujem sa,  ako som sa mohla tváriť, že rozumiem jeho básňam v siedmej triede na ZŠ na Hviezdoslavovom Kubíne. Zaujímavé je, že som vyhrala trikrát po sebe. 

Október:

V Októbri som nadšená z toho, že moja spolubývajúca z Trebišova je moja krvná skupina. Rozumieme si ale nie som si istá, či keď budeme spolu bývať aj vyštudujeme. Zisťovala som ako funguje MHD.  A aj to, kedy treba vstať aby som sa dostala do školy bez meškania.  Úprimne ale neviem ako Október zbehol. Asi by som musela prelustrovať všetky zápisníky a poznámky aby som si spomenula ako tento mesiac prefrčal. Zrejme som sa snažila venovať škole a zvládať to. Nezrútiť sa a donútiť sa milovať život. 

November:

Zápočty, zápočty, zápočty.  Dávam dokopy poznámky, odpočítavam do Vianoc a   zriekam sa všetkého, čo ma odrádza od učenia.  Prichádzam na to, aké ťažké je byť poctivka, čo nevie opisovať a aký je život nefér.  Už nemilujem život až tak veľmi.  Internát je pre mňa čosi ako cela za trest ale viem, že je to len dočasné tak sa pokúsim nemať depresie.  Čas, ktorý by som mala stráviť na intráku radšej trávim cestou domov vo vlaku s vedomím, že aj tak sa budem musieť vrátiť.  

December:

Konečne? Môj obľúbený mesiac v roku je tu ♥. Milujem Vianoce snáď  ako nikto!  Vianočné ozdoby, svetielka a zemiakový šalát. Všetko, čo potrebujem k šťastiu.  Teda ešte trochu lásky od každého.  Niekedy sa mi zdá, že Vianoce robia divy s ľuďmi a to sa mi na tom celom  asi páči najviac. Keď  sú ľudia trošku prajní a nezávidia.  Nechápem ale ako sa ľudia naháňajú za darčekmi a celé to šialenstvo. Na výške som prišla zatiaľ na to, že vôbec neviem po slovensky, že tlačiareň je viac ako potrebná, a že mi chýba kuchyňa.  Už teraz viem , že na Silvestra pri ohňostroji budem znova plakať. Bol to krásny rok. 




Sú dve hodiny ráno. Počúvam s mojou sestrou na striedačku Queen a Karla Gotta.  Neviem... keď ste si to niekto prečítali,  tak  Vám prajem krásny nový rok. Do tohto sumáru som zahrnula hlavne tie krajšie chvíle, pretože... načo sa zaoberať tým, čo ma ranilo? Verím, že raz prídem na chuť krásnej oslave nového roka a hlavne bez sĺz. 






Šťastný nový rok BIRDZ!

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 1

Komentuj

6 komentov k blogu