Bol to on...a ja som pochopila pár vecí

Bolo leto a s našimi sme išli na dovolenku do Talianska. Bola tam paráda. Krásne more, pekní chalani, bazén, pekný byt. Proste všetko čo k tomu patrí. Večer bolo mesto vždy plné ľudí a nebolo ticho. So sesterkou sme chodievali oproti nasmu apartmanu na hojdačky. Bola to sranda, lebo keď sme sa poriadne rozhojdali boli sme veľmi vysoko ..nie jak na obyčajných hojdách u nás. Alebo sme hrali basketball alebo prehadzovanú čo tam všetko bolo. To bolo také malé ihrisko. Skoro všetci chalani boli pekní. Dalo sa načo zízať . A vždy keď sme boli na tom ihrisku došli za nami nejakí fešní a začali sa nás všeličo vypytovať po anglicky. My sme odpovedali a nič sme sa nepýtali . Všetci boli zlatí a tak, ale k nikomu som nič necítila, lebo som mala doma jedného, ktorý sa mi strašne ľúbil. Až raz sme išli na kolotoče na koniec tej dedinky kde sme boli ubytovaní a bol tam jeden krásni čavoš. Mala som minisukňu a nejako som si to neuvedomovala . Sadli sme si do autička a on stál pred nami. Mohol mať 15 rokov. Vysoký, čierne vlasy, hnedé veľké okále (s kamoškou sme ho pomenovali ´´hnedooký neznámy´´ lebo som sa nestihla opýtať ani ako sa volá ). Ako sme sedeli v autíčku nejak som si ho nevšimala, ale kěď som zrazu videla jeho gesto. Naznačil mi, aby som spojila nohy . Keď somsa mu zahľadela do očí bola som šťastná. Mala som pocit ako keby predomnou stojí anjel. Vyzeral tak...ani neviem popísať ako. Proste ako niekto kto nemá ani jednu, jedninu chybičku. Vracali sme sa tam znovu a znovu a vždy som s ním udržovala očný kontakt a usmievali sme sa po sebe. Keď ubiehali dni a bolo čoraz bližšie k nášmu návratu domov bolo mi viac a viac smutnejšie. Bála som sa, že už nikdy neuvidím jeho krásne čoká. Že ho neuvidím už sedieť na bmx, na ktorej vždy prichádzal so svojou partiou(podrobnejšie si necham pre seba). Bol posledný deň našej dovolenky. Snažili sme sa presvedčiť našich, aby sme ešte ostali, ale nedalo sa.So sesterkou sme boli zúfale, lebo aj jej sa jeden chalan páčil. A nakoniec nás napadlo kde môžu byť. Išli sme tam a boli tam. Chvílu sme sa rozprávali. Ten ´´môj´´ tancoval a poslala som jedného chalana nech ho zavolá, ale...zazvonil mi mobil...našim sme nepovedali kam ideme. Museli sme bežať a nestihla som mu povedať nič. Absolutne nič. Ešte som mala aj mesiac zaracha, ale bolo mi to uuuplne jedno... Teraz naňho len spomínam. Navždy mi ostane v srdiečku. Ja som sa doňho zaľúbila. Viem, je to bláznive, ale je to tak . Ale jak veľmi. Nechcelo sa mi žiť. Celú cestu domov som preplakala.je to pre mňa niečo ako keby zomrel človek, ktorého som veľmi mala rada...no naozaj ostane v mojom srdiečku naveky......myslela som naňho neprestajne asi dva možno viac mesiacov, teraz je to teda tak, že občas spomínam, ale už to beriem ako ponaučenie, ako milú spomienku, ako krásny sen alebo ako nezapomenutelné dni, na ktoré môžem s úsmevom spomínať A veď človek nikdy nevie. Možno ho raz ešte stretnem. Ktovie. A ďakujem, že som ho stretla.

Už sa s tým vyrovnávam a idem ďalej. Uvedomila som si, že život nieje len a len o dobre, ale o tom, aby sme pochopili, že si ho máme vážiť. Teraz je tu chlapec, ktorý je strašne moc zlatý a asi ho začínam mať fakt rada takže fakt dovolenkovú lásku nechám dovolenkovou a ďalej pôjdem s láskou, ktorú budem mať stále poboku .

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu