Ja mam v ociach otazku
co mi zase prinesie.
Nikdy neviem ci tesit sa smiem.
Jedno vsak urcite viem,
Horsi ako dni ked som ho nemala byt nemoze.
A tak sa s usmevom vrhnem nan,
ved najhorsie je prec.
Hej pozor! Vykricnik mi blika,
ako si mozes byt tak ista?
A vtedy to pride,
Pochybnosti a panika
Zaplavie moje srdce.
Naozaj som jedina,
Alebo len hrat sa chce?
Tieto tiene zachmuria mi tvar,
No na co sa to zase hram?
Ved viem ze verit mu smiem,
Tak preco si zivot komplikujem?
Ved predsa ja ho milujem.
Nie je nic silnejsie ako laska,
Tak zahodim starosti.
A jeho usmev a neznosti prijmem,
Ved len raz zijem,
Mozno sa ani nesklamem,
Ked ho necham nech ma ovladne.
A ked hej?
No a co,
stoji to za to!
Je to on kto ma naucil zit,
Tak nech je to on
kto ma pochova.
Ale preco smutne myslienky?
Ved ich uz viac netreba.
Sme stastni
On aj ja,
Nic viac povedat sa neda.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
potvorka.........nezabudni ze herecka si najlepsia ty aj ked si to nepriznas......a ze sme stastni je pravda, aj ked obaja nevieme ci to stastie pretrva ak nastane aj nieco viac ako bol to pekny dni, vidime sa zajtra.......