Nervózne som poklopkávala prstami po stole. Sedela som vo veľkej miestnosti pri jedálenskom stole.
, , Milujem ťa, " zašepkal blonďavý muž vedľa mňa.
, , Aspoň mi neklam, Michael."
Vedela som, že klame. Zdedila som po mame vlastnosť, že som vždy vedela, keď niekto klamal.
, , Neklame, Katherine." Pri jeho zamatovom hlase som na okamih zapochybovala, či sa nemýlim. No hneď som si spomenula na rany, ktoré som od neho dostávala, keď bol opitý.
, , Keby si ma miloval, tak ako tvrdíš, nikdy by si na mňa ani ruku nevztiahol." Zhlboka som si povzdychla.
Bola som mladá, hlúpa a túžila som po rodine. Michael začal piť dva mesiace po svadbe. Potom ma začal biť. Najprv len raz za čas, neskôr vždy keď si vypil.
No v tej dobe, okolo roku 1692 sa nedalo nič iné robiť, len to vydržať. Odísť od neho, by bola moja spoločenská smrť.
, , Vieš, že ma to hrozne mrzí."
, , Klameš..."
Hľadela som na stôl. Ozvalo sa odťahovanie ťažkej stoličke po drevenej dlážke a potom buchnutie veľkých dubových dverí.
Bývali sme u mojich rodičov. Mali obrovský dom, takmer palác.
Môj otec, Frank Osbourne pracoval u starostu. Matka mala za úlohu starať sa o mňa.
Dva roky sa dívali na to, ako mi Michael ubližuje a bolo im to jedno. Otec ho v tom doslova podporoval. Matka mi hovorievala, že nech sa nevzpieram a že potom ma nebude biť. Vraj nechápe, čo sa mi na tom nepáči.
Večer som si ľahla do postele a čakala, kým sa vráti môj manžel.
Utierala som si slzy, keď sa ozvalo buchnutie v chodbe. Dvere sa zabuchli s ohromným rachotom. Neskôr na to ďalšie buchnutie- to sa Michael určite potkol o malý stolík. Takže znova pil.
Odrazu našu posteľ ožiarilo svetlo z chodby. Zalialo ma a na chvíľku som úplne oslepla. Potom svetlo zmizlo. Postava môjho manžela sa ku mne blížila. Srdce sa mi prudko rozbúchalo od strachu.
, , Kath, pobozkaj svojho milého." Jeho dych smrdel od whisky. Zdvihol sa mi žalúdok, no aj tak som sa tvárila, že spím.
Skláňal sa nado mnou a mne sa z toho alkoholového oparu zatočila hlava.
, , Pusinka, netvár sa, že spíš a plň si svoje manželské povinnosti.." Jeho zamatový hlas sa zmenil na slizký chrapot. Natiahol ruku a neohrabane mi vliezol pod nočnú košeľu. Striaslo ma od hnusu z jeho dotyku, no tento pohyb ma prezradil.
, , Takže nespíš." Začal sa dobývať do mojich úst a znovu šmátral pod mojou košeľou.
Vzpierala som sa, avšak to bola chyba. Chytil jednou rukou obe moje a druhou sa po mne zahnal. Zasiahol ma do tváre. Na to, že bol opitý, mieril presne.
Pocítila som na perách slanú chuť mojej krvi, no aj tak som sa vzpierala ďalej.
, , Buď urobíš to, čo chcem a poslúžiš mi alebo ťa zabijem..." Po tejto vete ma znovu výhražne udrel.Po druhej rane moje telo bezvládne ochablo. Vedelo, že bojuje už dopredu prehraný boj a tak podľahlo. Môj mozog sa však vzpieral stále.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
waiqiki
20. 7.júla 2009 14:33
zatial sm precitala len toto ale sa mi to pacilo...pekne
Napíš svoj komentár