Niekedy si musim napustit vodu do umyvadla a pnorit don tvar... kricim do vody a dusim sa. Do umyvadla preto, lebo momentalne nevlastnim vanu, virivku, bazen ani jazierko.
Kricim do vody, lebo v nasom dome su snad vsetky steny len z umakartu a ludia dnes uz zabudli na oslobodzujuce a liecive ucinky bezzuzdneho zufaleho kriku. Minimalne moji susedia.
Chela by som kricanisko...miesto, kam sa schovam po dnoch ako boli tieto.
Miesto, kde sa neplace do vankusa a nekrici do vody.
Musim sa popytat miestnej emace, kam si chodi skupinovo zialit.
Clovek asi nemoze fungovat stale len na lexaurine a vodke...ci?

 Blog
Komentuj
 fotka
ssnehulienka  25. 9. 2010 16:53
haha, páči sa mi
 fotka
lussana  25. 9. 2010 17:17
môj človek
Napíš svoj komentár