Zo stolíka na mňa kuká ooobrovská čokoláda od pseudoMikuláša, ale mne to absolútne neprekáža.Veď komu by aj.
Škoda , že už nechodí taký ten, na ktorého som kedysi verila. Vlastne ani si nepamätám, kedy som tejto rozprávočke prestala veriť. Ale každopádne si pamätám ako som sa z toho vždy tešila (samozrejme, že sa teším aj teraz, ale už nie až tak a ako sme potom s bráškami čendžovali sladkosti.Vá, to teda boli časy.
Hm, akurát včera ma to tak napadlo, že koľko vecí sa zmenilo a to neubehlo napodiv ani tak veľa rokov. Ha, jeden bráško mal včera stužkovú. Ó, aký "dospelák". Ale fakt. Je to divné. Ešte pred nedávnom sme hádzali slimákov o stenu a hrali schovky a naháňačky a teraz už kde sme.Kookooz. Fakt mi to prišlo divné.
Ovládla ma taká tá nostalgia (neviem ako to nazvať)... My sme zatiaľ boli s druhým bráškom na piizzi (bolo vynikajúca, musím uznať) a spomínali sme na také tie voloviny, čo sme povyvádzali.
Uf, ale toho bolo. Ale prišlo my to také milé spomínať na to. Občas by sa to mohlo vrátiť. Taký ten malý krpec, ako ma bráško občas nazve. Bolo by to fajn, aspoň na chvíľu sa vrátiť do čias: kde bolo tam bolo: nebola žiadna škola a žiadne negatívne myšlienky... čo v podstate nie sú ani teraz, momentálne... Ale tak no.
A tak... prejedli sme sa do popuku. Zasmiali sa. Lebo samozrejme, bráško mi napchal do kabelky plyšového tučniaka a trčala mu odtiaľ hlava a ja som si to nevšimla. A všetci sa samozrejme smiali.Vááá=D No ako inak veď
Ale som rada, že mám taký bráškov akých mám.Aj keď sú taký aký sú. Veď predsa len oni za to nemôžu (viac menej
Hm, ako tak kukám tak polka čokolády medzičasom kamsi zmizla.Čudnéé
Som rada, že môžem skonštatovať, že mi je momentálne absolútne fajn. Prežívam super obdobie, so skvelými ľuďmi a nie je dňa kedy by som sa z chuti nezasmiala.Takto mi to absolútne vyhovuje, aj keď niekedy mám pocit, že všetko mi prerastá cez hlavu a že absolútne nič nestíham, ale dá sa to prežiť.
Momentálne sa teším na stredu.Ide sa do Viedne...a na piatok a na víkend.Oks....vlastne na celý týždeň
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
emulienkaa
29. 12.decembra 2009 21:27
...spomienky.. tak neskutocne kráásna vec.. a rodinka.. surodenecká láska a pochopenie.. niekedy je vyľmi fajn toto znova zažiť tak ako ked sme mali 4 či 5.. tiež mám brata, takého už koňa veľkého - 19r. .. ale vždy si nájdeme čas, posmiať a sa zaspomínať..ako nám kedysi bolo fajn a boli sme bez starostí..
Napíš svoj komentár