Malé dievčatko s čudným menom sedí v prvej lavici. Kvapky septembrového dažda dopadajúce na okno ju neustále nútia k tomu, aby kašľala na nudnú hodinu čítania.
Almita je prváčka. Do školy sa tešila ako každé dieťa, no po prvom týžni došla na to že predsa bolo lepšie vo svete hračiek a rozprávok. Tam aspoň nebola nuda. Písať a čítať vedela, takže na väčšine hodín sa nudila alebo kreslila si na okraj zošita. Len 2 predmety ju bavili – prírodopis a matematika. Očarili ju krásne číslice a výpočty s nimi.
S matikou nemala žiadne problémy až do tretej triedy. Vtedy totiž dostala za učiteľku Pani Sadistku- ktorá túto nemilú prezývku dostala práve kvôli tomu, že rada držala deti pod tlakom matematiky. Hneď na prvej hodine rozdala „fólie“ – nesympatické žlto-priesvitné umelohmotné fólie, pod ktoré treba dať papier veľkosti A3 s príkladmi na riešenie. Na jednom papieri bolo 60 príkladov – sčitanie, odčítanie, delenie, súčin.
Pani Sadistka rada zorganizovala preteky v matematike - tzv. bleskovky. Rozdala papieriky, zobrala si stopky, „od teeee-raz! “ - a detičky mali 3 minutky na vypočítanie 20 príkladov.
Vďaka týmto bleskovkám Almita do konca roka natoľko ovládala základné výpočty, že bola schopná aj toho že ráno cestou do školy bez problémov sčítala číslice ŠPZ-tiek oprotiidúcich áut.
V 4. triede sa pani učiteľka spýtala deciek: „Kto chce ísť na Klokana? “ Almita nič netušiac (veď klokan je pekné zviera..) sa prihlásila, až potom sa dozvedela že Klokan je medzinárodná matematická súťaž.
Na výsledky sa čakalo dlho. Jedného dňa však Pani Sadistka došla s úsmevom – jej žiačka dosiahla 90%-nú úspešnosť. Almita sa neuveriteľne tešila, bol to jej prvý a posledný úspech na akomkoľvek matematickej súťaži.
Po 4. triede nasledoval gympel, tam sa konečne zbavila stresu z matiky. Mala dobrú pani profesorku, ktorAlmita došla na písomku (na tému jednoduché rovnice, aritmetický priemer) s úplnou istotou, že – síce neprecvičila príklady- vie všetko. Pani profesorka rozdala písomky...
„Prvý príklad .. neviem ho! ... druhý... preboha veď ani tento! .. tretí.. nechápem čo odomňa chcú.. štvrtí – PRIEMER.. hah, aspoň tento viem! “ - pomyslela si vystresovaná Almita, ktorá sa začala klepať, a jej mozog sa zablokoval, čo spôsobilo že ani ten posledný lahký príklad ( „Vypočítaj priemernú teplotu v aprílovom týždni, keď teploty boli nasledovné: pondelok – 12 °C, utorok – 11°C, streda – 14°C, štvrtok – 13 °C , piatok – 12°C“ ) ÚPLNE pokazila. Na konci sa klepala celá lavica, a keď odovzdala písomku, vedela že toto nedopadne dobre.
Na druhý deň sa rozdali písomky. Almita dostala samozrejme päťku, keďže všetky príklady mala zle. Na pol roka mala dvojku, lebo tú päťku už nestihla opraviť..
A odvtedy nikdy jej nezmyzla tá dvojka z matiky na vysvedčení. Čisté jednotky, ale tá matika? ! !
Mohla cvičiť hocikoľko, nešlo jej to už viackrát. Záhadné, ale bolo to tak. Nerobila veľké chyby.. postupy mala vždy dobre, ale zrazu 1+ (-1) boli 2 a 3 +2 sa rovnalo 1, a tak ďalej. Sprosté chyby, ktorých sa nezbavila už nikdy. Práve preto v oktáve si nezvolila matematiku, učila sa len biolu a chémiu.
Potom ju prijali na chemickú, a hneď oľutovala ten rok bez matematiky – integrály nejdú do hlavy len tak. Doučuje ju milá pani profesorka, ktorá jej dala tú rozhodujúcu päťku. Veľmi sa snaži, lebo aj keď matiku ako predmet majú len prvý semester, matika je všade. Takže skoro-dospelá Almita pracuje na sebe, a fandí si, že tú skúšku predsa urobí.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár