Aj keď všetko už prešlo.
Rozmýšľam koľko som toho už napísala o tom aké je to chýbať. Počula som o tom básne, príbehy.
Ale aj napriek tomu všetkému stále nerozumiem prečo ten pocit zostáva, naďalej, navždy.
Je to ako keď ti vojdu do tvojich snov čierne šmuhy, ktoré tam nie sú vítané.
Prechádzam sa sama pomedzi tím čo bolo, čo je a čo už nikdy nedovolím, aby bolo.
Ukradnem ešte posledný kúsok a schovám sa za to v čo si ty veril. Budem ti bosá utekať po cestách, ktoré znamenali kedysi viac, tie ktoré sa otočili v prašné.
A ja viem, že aj keby si sa rozbehol, tak sa stratíš v objatí inej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár