so slzami v očiach smrti do očí hladela
myslela na lesy spálené ľudskou skazou
myslela na besy ,ktoré človečina vyvolala.
Ľutovala seba ,prečo práve ona
stáva sa vždy terčom nevedoma
skúmala tie dobré krásne všetky chvíle
či sa jej oplatí prežiť ďalšie míle.
Míle života ťahajú nás späť
smrti do náručia zosypeš sa hneď
ty to vieš chceš žiť rásť a rásť
no naberieš odvahu nebudeš sa báť.
Svojím posledným výkrikom
uberáš si život vlastným úkonom
V duši prosíš príď a zachráň ma
ale tvoj sili ničia ťa.
Zničil si to v čom si mal budúcnosť v bytí bytia bez zlostných výkrikov.
Tvoje vlastné rohodnutie berieš späť , pretože pri zrode si to vyberáš.
pravdu do života si upieraš.
Myslím , že v živote každého človeka nastane zlom keď si uvedomí nezmyselnosť svojho života s ukončením všetkého na čom mu skutočne záležalo. Prežíva myslí . Nevie ako ísť ďalej , čo si počať so všetkými problémami . Vtedy nastáva otázka : Prečo práve ja?
Odpoveď jednoduchá my sme si sami vybrali kde ským čim chceme byť .
Verte či neverte náš život si vytvárame sami našimi rozhodnutiami dokonca myšlienkami.
Naše podvedomie privoláva to čo v podstate chceme lebo kebyže to skutočne nechcem predsa to nerobíme . Napríklad .. Ten kto sa ide zabiť , spáchať samovraždu vždy dúfa aj keď nie vedome tak podvedome ,že ho zachránia . Ten kto nehce zomrieť zvyčajne používa rôzne tabletky , alebo sa chce obesiť pričom dúfa v zácharnu .
A jedno pri nejkom takom veľkom rozhodnutí si treba uvedomiť : Nie je cesta , ktorej niet úniku .
NIET CESTY BEZ VÝCHODU !!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár