Keď to cítim, že si smutná,
ťažko k tomu hľadám slová,
útecha je silne nutná,
vznikla z toho báseň nová.



Kam dnešný svet takto dôjde,
keď ľuďom s tak veľkým srdcom,
viac bolesti doňho vojde,
a spomienky sú zlým sudcom.



Nesieš toho strašne veľa,
Tvoj úsmev je taký vzácny,
raz dôjdeš do svojho cieľa,
hoc to bude pochod prácny.



Srdce vedie svoj boj s hlavou,
to, čím žiješ nie je márne,
v svete čo sa zriekol mravov,
si Ty stále dievča švárne.



Až Ti slnko znova zhasne,
studňu skryje veľká duna,
ver, že príde niečo krásne,
keď niet slnka - žiari luna.

 Báseň
Komentuj
 fotka
antifunebracka  18. 9. 2015 16:08
si pomerne talentovany, uz to len rozvijat
 fotka
amatol  18. 9. 2015 18:19
@antifunebracka ja nezvyknem tvoriť niečo len tak ...ak vymyslím báseň, tak len kvôli tomu, aby som potešil danú osobu . Aj sa potešila, ale dnes už ani nevie, kto som
Napíš svoj komentár