Neviem ako vám, ale mne je do smiechu. No len teraz, v tejto chvíli... pred minútou... po minúte... smejem sa. No nie s filmu o ktorom píšem, ale zo života – práve teraz. Som ešte dieťa mám si užívať. Brať to čo sa mi zdá neskutočne trápne z humorom. Smiať sa a nie plakať. Robiť veci, ktoré sa mi zdajú rozumné... ( hehe aj keď rozumné niesu ale ako niekto napísal neľutuj to čo si urobila ,pretože vtedy si to urobiť chcela )
Mám ešte celý život pred sebou.
Pokúšam sa stotožniť z osobou. Mladou ženou. Pokúšam sa myslieť ako ona ... Ale môžem rozmýšľať koľko chcem, môžem ťukať do klávesnice sekundy, minúty. No nikdy nepochopím jej činy. Konania jej priateľov. Jedno chápať môžem – robili to čo oni pokladali za správne a robili to až do posledného konca.
- „ Každý deň stretnúť človeka
obráteného tvárou do dialky
vo vetre, ktorý fičí vôkol hlavy.
Každý deň stretnúť človeka
Na palube
Ako sa vzpína dychtivý a nedočkavý
obzorov nových za obzorom,
kým raci
spätkujú ku záhube.

A k stručnému obsahu.
Skupina piatich mladých ľudí v období po revolúcii ( 1905 ) boli odhalení tajnou políciou a obvinení zo spáchania atentátu na ministra. V tejto časti som bola najviac zmätená... vôbec som nevedela, kde má ten film hlavu... ako obyčajne som si myslela, že hovadina ... nuž bola to mýlka ... a poriadna.
Uveznili ich do väznice, kde čakali na svoj rozsudok smrti. Spolu s dvoma odsúdenými. S piatich sa stali siedmi obesení. Tento film mal v sebe hlavu aj pätu. Aj keď sa to na prvý raz nezdalo. Spomienky všetkých siedmich „obesených“ boli parádne až husto vložené do deju ...heh ...a nakoniec všetkých obesili
- „ Deň, v ktorom nestretneš ho,
stratený je.
Deň, v ktorom nestretneš ho,
Prepadáš sa
O stupeň nižšie medzi smeti,
Medzi relikvie.

Siedmich obesených si zahrali herci ako Emília Vásáryová, Milan Kiš, Zdena Gruberová a hanbím sa, ale tých ostatných neviem : ) .
Emília V. si zahrala mladú Táňu. Jej postava ma zaujala najviac zo všetkého. Bola mladá, odvážna a jej pocity, spomienky vo filme boli spolu so synom generála najviac ... neviem tomu prísť na kloub : ) ... no bolo to ako pri krájaní cibule ... tak tak.
- „ Lebo ak sa ti stratí,
ak len pulz počuješ
jak echo krokov v pustom nádvorí,
deň stratený je.

Režisér Martin Hollý ( soľ nad zlato a mnohé ) natočil tento snímok podľa poviedky Leonida Andrejeva. Je to jeden stých skvelých filmov z československej kinematografie. Keďže som už tá generácia, ktorá pozná r. ako Steven Spielberg a i. o tomto Martinovi nič neviem, ale sľubujem že budem : ). A to práve tento týždeň som sľúbila, že nebudem klamať ... he na čestné skautské : ).
BALADA O SIEDMICH OBESENÝCH vyznamenaná veľkou cenou na MTF Monte Carlo 1969.
- „ Človeka stretnúť,
ktorého srdce v tebe bije.
Ak toho stratíš
Na púšť sa zmenia ulice zaľudnené.

Verte či neverte ... kuknúť si tento film, baladu , by mal každý. A je úplne jedno z akým vekovým rozdielom ( výnimky sú ). Každý z vás bude nad ním plakať ako malé dieťa nad rozbitou hračkou.
- „ Každý deň stretnúť človeka.
Človeka stretnúť každodene.

 Recenzia
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
misho777  1. 11. 2008 00:09
to bol asi nejaki stari film nie???
Napíš svoj komentár