Pri nekonečnej večernej ceste vlakom som začala rozoberať, že každý rok, v novembri, nedokážem vychádzať s ľuďmi, teda, presnejšie, nie s tými, ktorých som mala dovtedy najvyššie vo svojom rebríčku, dajme tomu aj najlepšími kamarátmi. Teda presne v novembri, každoročne, nastane akási inverzia v mojich vzťahoch a nedokážem vystáť ľudí čo mám najradšej poprípade vyvolávam (nechcene, podvedome) konflikty alebo sa stránim kontaktu s nimi, a naopak, ľudí, ktorých som nemala ani najmenej rada, popr. sme sa rovno neznášali, alebo sa celý rok nekontaktujeme, si postavím na vrch svojho rebríčka a sú jediní s kým dokážem tráviť čas.
Samozrejme, mi je hrozne ľúto po každom mojom "výstupe", že sa viem zachovať hnusne k niekomu, koho mám rada. A hrozne by som to chcela zmeniť, ale akosi mi na to aj sami dajú konieckoncov dôvod.
Príklad, na gympli som mala spolužiaka, s ktorým sme sa nevedeli vystáť, proste čo slovo to urážka, obidvoch nás išlo roztrhať keď sme museli akýmkoľvek spôsobom nadviazať kontakt. Avšak, každý november, nebolo lepšieho človeka na svete, tak ako sme si dokázali rozumieť v tomto období to sa nedalo opísať, stále sme boli spolu a smiali sa a... hrozne divné, ale keď prešlo toto obdobie, zo dňa na deň sa vrátilo všetko do starých koľají.
Nevravím, že sa toto deje presne od 1. do 30. novembra ALE, že približne v tomto období a ja si vždy uvedomím až po pár dňoch, že je to tu znova.
Presne ako tento rok. Keď som dohovorila tento môj príbeh spolusediacej, prišla ku mne jedna pani, ktorá vo vlaku tiež cestovala, veľmi nadšená, a povedala:"Viete slečna, síce sa nepoznáme, ale započúvala som sa do vášho monológu, pretože ma veľmi zaujal. Inverzia. Výstižne ste to nazvali a presne to platí. A viete čím to je ? Presýtením. Tak ako sa to deje s vecami, to platí aj pri ľuďoch, akurát, že pri nich to vnímame o trochu inak a oni tiež." A vystúpila
Myslím, že mojou chybou je, že keď mám niekoho hrozne rada, chcem s ním tráviť čo najviac času, akoby som sa bála, že v budúcnosti túto možnosť mať už nebudem. No ktovie.
Zatiaľ si želám iba to, aby tohtoročný november konečne skončil.
Úvaha
Komentuj
9 komentov k blogu
1
greyness
15. 11.novembra 2014 10:20
ja som momentálne presýtená všetkými ľudmi okrem jedného. a preto som na každého, okrem toho jedného, mega hnusná a snažím sa nemusieť s nimi byť lebo nemám chuť sa s nikým rozprávať, zdieľať hocaký pocit.
2
@greyness !!!
ja som doteraz v škole bola najspoločenskejšia ako som mohla, s každým som sa bavila každý bol super, a teraz len v mysli prosím nech mi dajú pokoj a bavím sa tam asi s dvoma, a to s takými, s ktorými som sa doteraz nie
bože, som uplne rada, že nie som úplne mimo a niekto to prežíva tiež
ja som doteraz v škole bola najspoločenskejšia ako som mohla, s každým som sa bavila každý bol super, a teraz len v mysli prosím nech mi dajú pokoj a bavím sa tam asi s dvoma, a to s takými, s ktorými som sa doteraz nie
bože, som uplne rada, že nie som úplne mimo a niekto to prežíva tiež
3
to je najhoršie, že do školy musím chodiť a ako tak sa tam s ľudmi baviť. a ja tam mám takých 3 chalanov, s ktorými vždy sedíme spolu už piaty rok a aj tí mi už lezú hore krkom ale s nimi ešte zvládam komunikovať ale už tiež poznámenávajú, že som akási nudná a málo sa s nimi bavím a ja len v duchu si vravím, že dáááájtémiužžpokooj! chcemísťdomov!
4
@greyness horšie je, že ja som aj celkom smutná z tejto mojej izolácie ale zasee prejde to a bude fajn a asi aj lepšie, len dúfam, že to tentokrát nenaštrbí moje vzťahy až nejak príliš
5
ach
ani si nevieš predstaviť ako si niektorými vetami úplne vyjadrila moje pocity
ani si nevieš predstaviť ako si niektorými vetami úplne vyjadrila moje pocity
7
Zatiaľ si želám iba to, aby tohtoročný november konečne skončil. // uz si nadavate?
Napíš svoj komentár