Pardon ale... Dokedy ? Ešte týždeň, mesiac, potom pol roka a zrazu sa jedného dňa zobudím a zistím, že tá moja šanca, ktorá si na ten môj správny moment počkala aj dva roky proste... odišla?
Desím sa toho, že s tým už nebudem vedieť nič spraviť... že naberiem odvahu, ale nebudem mať na čo.. iba preto, že by ma práve teraz stálo viac síl a odvahy postaviť sa tomu čelom...
Vravieť si, že o desať rokov na tom už nebude záležať je utešovanie sa. Čo ak bude? Čo ak o desať rokov budete hladieť z mosta na vodu s vodkou v ruke a revať, že ste boli tak hrozne hlúpi a aspoň nevyužili šancu, neskúsili to aj napriek zlyhaniu?
No... a ja tu stále sedím a píšem tento blog a dúfam, že aj zajtra bude šanca...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
melancholik
29. 11.novembra 2015 20:20
šanca na čo ?
4
Treba využiť každú šancu napriek strachu. Ja som to tiež urobila a veru aj keď som mala veľmi zle skusenosti, nebanujem toho.
5
Niekedy odrádzajú predchádzajúce skúsenosti. Ak sa snažíš niečo dosiahnuť, dáš do toho a obetuješ snáď všetko a nakoniec to skončí katastrofou, následne je ešte omnoho ťažšie, prestať čakať na "správny moment" a odhodlať sa na ďalší pokus, prípadne aj skúsiť niečo iné.
- Čakateľ na správnu príležitosť.
- Čakateľ na správnu príležitosť.
Napíš svoj komentár