Do baru prišla upokojiť svoj žiaľ a smútok. A podarilo sa jej to. Tancovala na barovom pulte a bola si vedomá toho, že si ju všímajú a obkukujú cudzí chalani. Nebola pri zmysloch...
Jemu to vadilo... A veľmi. Vedel, že u nej nemá šancu, vedel, že ho nikdy nebude chcieť, pretože je pre ňu nedokonalý a obyčajný...
Dokonca ani jeho svaly a blond vlasy ju neupútali...
Ale vedel, že ju bude mať rád navždy a nedovolí, aby sa jej niečo stalo.
Podišiel k pultu, odhodil pár chalanov a ignoroval ich naštvané poznámky. Stiahol ju za nohu, vtedy naňho uprela svoje čokoládové a horké oči, ktoré mu pripadali nesmierne krásne. A vtedy pochopil, že aj keď ho nebude chcieť, tak on ju bude mať rád vždy...
Potiahol ju za nohu, no ona sa chcela ďalej baviť. Zhlboka sa nadýchol a vedel, že to bude mať cenu... Teda, upokojoval sa tak. Vyskočil na barový pult a ženské obecenstvo na pravej strane, okamžite zareagovalo. Ignoroval ich- nezaujímalo ho iné. Chytil ju za ruky, ale aj proti veľkým prostom, ju odtiahol z barového pultu. Chalani, ktorí sa na ňu pozerali, vykričali pár poznámok, ale inak to neriešili, pretože na bar vyskočili ďalší a znova ďalší...
Anna sa mu v rukách krútila a strkala doňho.
Vrieskala mu, nech ju nechá, nech jej dá pokoj, že sa nemá čo starať do jej života, že je to jej vec. Nechal ju... Nech mu nadáva, jemu to nevadilo, je predsa opitá.
"Prestaň!" povedal jej a chytil ju pod pás. Takýmto tempom ju viedol do svojho čierneho mercedesu.
"Čo sa... Čo sa staráš?!" vykríkla, ale nechala sa viesť...
"Vezmem ťa domov," zašepkal a usadil ju do auta. Obišiel ho a sadol si za volant...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár