Pocit, kedy potrebujeme počuť, že všetko bude dobré. Slová, ktoré nám na duši platajú diery po beznádeji. Chvíle, kedy za nami prídu naši najbližší, priatelia, ľudia ktorým záleží na nás a začnú nás utešovať že všetko bude dobré... Zoberú nás niekam, povedia nemožné len aby sme sa netrápili.. Sami si namýšľame že všetko bude dobré a že nakoniec to šťastne skončí... Nezáleží na tom, kto nám to hovorí, čo hovorí, čo robí.. Len chcem prestať na to myslieť aby nás to vo vnútri duše nezožieralo.. Tak krásne sa to všetko počúva, že si to nakoniec pripúšťame k srdci, že nádej, ktorá v nás je, ktorú do nás vložia naši najbližší je skutočnosť...Je nádej naozaj v čo veríme? Alebo sú to len obyčajné lži aby sme zastavili slzy stekajúce po našej tvári.. Asi k nádeji je potrebná aj Viera.. Spojenie dvoch silných myslení v to, aby to čo nas trápi naozaj skončilo šťastne..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
katuska8808
9. 11.novembra 2012 10:07
krásne
3
sice je to v zenskom rode, ale pretransformuj si to do muzskeho a som zvedava ake pocity to v tebe vyvola!
Napíš svoj komentár