O dôležitosti koníka.

Malé dievča žobronilo o koníka, ktorého videlo vo výklade hračkárstva. Bol marec. Stromy začali pučať prekvapivo skoro a okolo domu sa začali objavovať prvé snežienky. V kresle pri okne sedela stará mama. Tvárila sa, že nepočuje a ďalej pokračovala v listovaní rodinnej kroniky.

- Babka ! Toho ko-ní-ka !

Stará mama neodpovedala. Nazlostené dievča zúfalo tancovalo uprostred izby a pár starých očí ho nenápadne pozoroval spoza okuliarov. Po chvíli odložila kroniku a podišla k dievčaťu.

- Môj starý otec mi vždy hovoril jediné.

Nastavila dievčatku pod nos dlaň.

- Vytrhni mi z dlane chlp.

Dievča udivene zízalo. Prechádzalo bruškami prstov po zvráskavenej dlani, rozčúlene krčilo obočie, pretože nedokázalo splniť úlohu.

- Nie je tam, však? Keď som bola taká ako ty, tiež som všeličo chcela. Aj moja sestra všeličo chcela. Aj môj brat. Ak by nám rodičia splnili všetko, po čom sme túžili, museli by sa zriecť dôležitejších vecí. A to by nebolo ani v náš, a teraz ani v tvoj prospech.

- Ale babi, ja som predsa len jedna. A...budem mať narodeniny.

Stará mama sa usmievala. Bolo jej jasné, že jej slová si vnučka bude pamätať. Bola síce jej jedinou, ale vzácnosť nikdy nevyplýva z toho, že je niečo jediné, ak to vlastnosťami nestojí za nič.

Dievča stále sledovalo dlaň. Porovnávalo ju so svojou, ale ani na svojej nenašlo to, čo bolo potrebné nájsť. Keď sa vrátili rodičia z práce, chytila ich za ruku a rovnako hľadala. Nechcela tomu veriť.

*****

O dva týždne neskôr, keď sa priblížil termín jej narodenín, kráčala s otcom po hrádzi a sledovala Váh.

- Mám pre teba úlohu.

Dievča prekvapene hľadelo na otca, ktorý ju viedol dolu hrádzou k brehu. Vedľa nich viedla akási rúra. Ústila na druhú stranu hrádze.

- Ja teraz pôjdem na druhý koniec a ty za mnou prídeš cez túto rúru. Ak prekonáš strach, zaslúžiš si odmenu. Ak nie, budem veľmi sklamaný. A stará mama určite tiež.

Otec zmizol za hrádzou. Dievča osamelo a bezmocne sledovalo kúsok svetla na konci rúry. V hlave jej vírili predstavy o netvoroch, hlodavcoch, strašidlách, pavúkoch a iných zverstvách. Detský strach sa dokáže dostať do neuveriteľných podôb. Kľakla si na okraj rúry a pomaly začala liezť. Čím hlbšie postupovala, tým viac bola zvedavšia na odmenu. Svetlo na konci sa čoraz viac približovalo a ona si všimla, že na okraji niečo stojí. Zrýchlila. Zastavila až na samom konci a s pocitom nadšenia víťazoslávne vystúpila na druhej strane.

V rukách zvierala koníka.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu