Chcem sa s Vami podeliť o skúsenosti s kuchárkami v univerzitnej jedálne. Nakoľko ma to už dosť štve. Dopredu píšem že nie všetke sú také, keďže som už navštívil veľa jedálni, reštaurácii na Slovensku aj v zahraničí.

Kuchárka - profesia možno mizernejšie platená, ale menej stresovejšia ako napr. predavačka. Predavači pracujú pod stresom, musia stále dohliadať na peniaze aby dobre vydali a aby aj dobre nablokovali pre spokojnosť zákazníkov. Zákazníci ich často dostávajú pod nátlak, z čoho pramení stres. To už nehovorím keď stoja babky v rade a stále frflú a nadávajú napr. na dlhý rad. Neviem kde sa ponáhľajú, ale občas mám chuť im niečo povedať. Ale to som už odbočil od hlavnej témy.
Na Technickej univerzite v Košiciach máme v areály školy viacero jedálni. Chodia sem aj študenti z iných škôl a zamestnanci z okolitých firiem.. Chodím do jedálne, kde je to trocha útulnejšie, menej ľudí sem chodia, kratší rád na obed atď. Hoci je to ďalej od hlavnej budovy. CHodím tam už 3. rok ale to čo sa deje (nielen v tej jedálne), má dosť zaráža, znechucuje. Pani čo vydáva obedy sa správa ku jednotlivcom dosť odpudzujúco. AKoby bola frustrovaná že musí pracovať, ale kto ju núti? Daj výpoveď keď sa ti nepáči a frustruje ta robota a neprenášaj to na nás študentov. My sa prídeme pokojne najesť po nabitom dni (študovanie kvanta učiva, brigády, stres ako stihnúť všetko) a ona nám pekne znechutí aj ten obed. Pri výbere jedál často guli očami, frfle, To nehovorím o porciách ktoré nám dáva. Kamarát si raz poprosil tofu, a ona sa prehrabávala aby našla ten najmenší kus pre neho. (Nech sa páči, tu je Vaše tofu a zmiznite, ĎALŠÍ!). Keby som ja toto robil v práci, kde pracujem s ľuďmi tak polka ich na druhý deň už nepríde. Často rozmýšľam podľa čoho nám dávajú tie porcie, lebo často mi to pripadá že od oka. Nemiením si platiť za nič na taniery, lebo stále som ešte hladný po zjedení tej MEGA porcie. Na druhej strane som rád že máme dotáciu na stravovanie. Bez nej by som ani nepáchol do jedálne. Znechutený po obede hybom na ďalšie cviká alebo prednášky, a neskôr aj na brigádu. Stojí mi za to si pokaziť deň obedom? Hoci mám rád miesta, kde nieje 100 ľudí na obede, dlhé rady a tak chodím naďalej tam do krajiny - nekrajiny kde si v perníkovej chalúpke vychutnávam obedy podávané strigou. Ja sa ku nej budem ďalej milo správať, no uvidím do kedy vydržím. To si budem radšej sám variť a nosiť do školy jedlo.

Inač som spokojný so svojím životom

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  11. 10. 2013 18:40
Spýtaj sa jej, kedy ju prestala baviť práca a kedy ju hodlá opustiť. Väčšine ľuďom to potom ,,docvakne".
 fotka
etelnair  11. 10. 2013 23:57
predstav si ze to bude musiet robit este do konca zivota a jak sa ma a bude mat napicu a hned ti je lepsie
ona ti da male tofu? jej decka si tofu len kreslia na papier
 fotka
trdelniiiq  12. 10. 2013 00:04
nikde si nepisal, ze tam varia grcky, takze kym je jediny problem zazerajuca kucharka, je to najmenej. ja som tento tyzden bol na obed sice len 2x (ina jedalen, v inom meste) ale to som vzdy mal na tanieri nejaky odporny kentus bez chuti a zle obratej, nedovarenej (resp. uvarenej na 1/3) ryze.
 fotka
james98  12. 10. 2013 00:04
Veď si to tak neber - zober si, koľko nepríjemných ľudí denne stretneš. Ak by si každého bral moc vážne, zblázniš sa... načo nad tým zbytočne premýšlať...
 fotka
eutanazia  12. 10. 2013 00:11
a čo?
takýchto ľudí sa dá stretnúť hocikde, znechutených sebou a životom, a pokiaľ je človek 1 z tých, ktorých nálada sa mení v závislosti od takýchto kokotov, tak sa treba od nich proste dištancovať alebo sa usmiať a byť rád, že nie si jeden z nich
 fotka
yolo  12. 10. 2013 00:14
takých pi* í, kok* tov sa nájde viac. Nemôžeš si to tak všímať. Nič na tom aj tak nezmeníš. Možno to nesere len teba, ale každý bude radšej ticho a postupne si na to zvykneš aj ty.

Alebo ked sa to bude opakovat, tak jej jednoducho povedz, že sa chová jak riadna pi* a - (nejak jemnejšie ked chceš)

a stále máš na výber z viacerých jedálni (ako si písal v článku)
 fotka
zajkousko  12. 10. 2013 00:35
všetko sa raz zmení, aj ta kuchárka tam už nebude, ani ty tam už nebudeš, prejdi dni a roky a uvidíš, že budeš spomínať na to s úsmevom...
sme ľudia slabí, nedokonalí, nepríjemní, sme otrávení všetci dnešným spôsobom unáhleného života, možná by to chcelo spomaliť, usmiať sa, poďakovať.... :-S
 fotka
willbebetter  12. 10. 2013 10:13
lahko si to predstavujes, ze daj vypoved ked sa ti nepaci komu by sa pacilo za tych 300e co tam dostane, ale predpokladam, ze o vydavacov jedla/kucharky sa dnes pracovny trh nejde potrhat...samozrejme ze ju to neospravedlnuje ako sa chova...a uz duplom by si mala vazit ze ma pracu. som rada ze u nas na intrakovskych jedalnach su vsetci velmi mili a vyhoveju cokolvek si zapytas. a tebe, ak sa to bude opakovat, sa da poradit len aby si siel inam obedovat, ked ti to tak zneprijemnuje naladu.
 fotka
antifunebracka  17. 6. 2014 03:34
jej povedz, ze ako jej to dneska pristane, abo ju nejak pochval a garantujem ti, ze jej pristup sa zmeni a este ti aj s usmevom popraje dobru chut
Napíš svoj komentár