Vtedy, ked uz nie sme spolu ...
Nechce sa jej spat. Nechce sa jej do tej rise dalekych snov. Ona chce snivat ten, ktory tu je, ktory citi, ktory vnima, v ktorom zije a v ktorom dycha. Sen v zivote a zivot v sne.
Niekedy si svet predstavuje velmi jednoducho. Ako kruznicu, so svojim obvodom a priemerom. Presne taku, ako kreslili minule na matematike. Je malym dietatom vo svete dospelych. Ano, presne takym, ako je Maly princ. Nechce napisat ,, ako bol Maly princ", pretoze stale veri, ze zije, ze nasiel svoju planetku, odkial sa na nas pozera a nechape.
Hlada toho, kto tomuto dietatu precita rozpravku...
Casto zachadza do krajnosti s otazkou ,, preco? " A hladiac do oci, v ktorych nevidi iba dusu, sleduje odpoved, ktora je napisana na zvytku papiera. Na nedokoncenom zvytku papiera.
Smrt! Jediny cinitel schopny dodat bodku. Dnes bola pri nej velmi blizko. Pri smrti, ktora predurcila na spanok osoby leziace tam. Dolu. Nebala sa jej!
Bola s nim. A on bol s nou. Smutne vrby sa rozpacito kolisali nad ich hlavami a trava pod ich nohami sa sklanala niz pred kralovskym parom. Pohlad do oci smutneho anjela nejavil strach. Ale rešpekt pred Bohom, pred smrtou, pred tym, co tu je,co bolo a co bude!
Fotky na pomnikoch sa Ti nepacia... Veru, ani mne nie ...
Osoby zabudnute v mysliach nas sledovali prisnym zrakom, ktorym chceli naznacit, ze uz je cas...
Slnko zapada. Lanovy mesiac za listim vrbici lemuje cestu. Vie, ze s tebou nebude navzdy. Svoje unavene telo priklada na to tvoje, jej ladove ruky pritisne k tvojim, svoj pohlad venuje iba tebe a usmevom ... Usmevom v tebe vzbudi smad po bozku.
Je noc. Zbohom, moj mily! Zbohom, chlapcek! Zbohom, blond...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár