Príbeh sedemnásť ročného dievčaťa

Narodila som sa v Bratislave kde žijem do dnes, aj ked nie tam kde som začala.
Žila som s rodičmi a so sestrou v jeden a pol izbovom byte kde by sme bývali so sestrou v polizbe a oni spávali v obývačke. Hádali sa často kvôli peniazom. No napriek takým veciam sme žili normálne.

Bola som velmi urevané a rozmaznané decko kt. by každý neznášal keby sa má o neho starať, všetko som si vydupala a ked nie tak som sa rozplakala. To spôsobilo v škole rozcitlivenosť a tam som plakala už totálne za všetko.

V asi deviatich som sa dozvedela vtedy pre mna fakt škaredú vec a to že ocino s kt. som do vtedy bývala nie je môj biologický. Ocino som ho nikdy neprestala volať lebo je to pre mna otec už len preto že ma vychoval on.

Približne v desiatich si otec našiel frajerku kt. som náhodne objavila ja ked som išla na wc a bolo zapnuté myslela som že som nezhasla a som otvorila a tam sedela ona. Vtedy otec velmi nadával. Mama ked sa to dozvedela boli problémy. Naši sa rozviedli, otec sa rozišiel s priatelkou (o kt. som sa potom dozvedela že vraj bola lesba len chcela vyskušať niečo iné) a mna pridelili mamine a sestru ocinovi.

Ostali bývať spolu kvôli nám.

Ked som mala asi 13 tak som sa dozvedela že biologický otec zomrel a tiež mi mama až terza povedala že vraj mám aj dvoch bratov. Necítila som nič lebo som ho nepoznala, nikdy som ho nevidela.

V štrnástich sa mi ozvala moja babka zo strany biologického otca že by sa chcela stretnúť (bola zo šale). Ja som bola vtedy na prázdniny akurát u babičky a ked som sa vrátila mali sme sa stretnúť a mamina nás mala predstaviť. My sme sa spoznali už na stanici bola tam aj s mojou v podstate sesternicou.

Potom sme čakali na maminu išli sme do zoo a nakoniec ich mamina odviezla znova na stanicu a my sme išli. Povedala že ideme ešte k jednej tete niečo potrebuje. Išli sme do petržalky. Potom sme vošli do jedného dvora takej školy kt. už fungovala len na krúžky a mamina otvárala nejaké dvere klúčom čo mi bolo divné (byt bývalej vrátničky). Potom vošla vyzula sa išla rovno do jednej uplne malej izby. Otočila sa ku mne a povedala že tu teraz býva že ocino ju vyhodil. Proste ju vymkol. A že ona tam býva už mesiac čo ja som bola preč a sestra išla radšej bývať k starej mame z ocinovej strany.

Tak ma poprosila či by som mu nezavolala že chcem si pobaliť veci lebo že ona sa do toho bytu už vrátiť nechce. Tiež som musela vtedy zatajovať kde bývame lebo to bola nejaká jej známa vlastne ich oboch.

Asi dva dni čo som sa dozvedela tu spravu kde mám zrazu bývať som išla tam kde som bývala a musela som všetko pobaliť, moje veci, oblečenie maminine veci, počítač, všetko som balila sama.

Žili sme tam polroka ocino napokon maminu prehovoril aby sme sa vrátili tak sme sa aj vrátili, no nevydržalo to dlho (to bolo niekedy v polovici deviateho ročníka ked som sa vrátila čo bolo pre mna super lebo do vtedy som musela chodiť mhd vlastne celý čas vždy okolo toho kde sme bývali).

V lete som bývala tam kde pôvodne a už som bola prijatá na strednú. Chodila som síce dalej na zastávku ale dalo sa to lebo som priamo vystúpila. V polovici oktobra som spoznala môjho terajšieho priatela. (dva týždne pred odstahovaním čo nebolo najlepšie odstahovala som sa od neho trochu dalej no na šťastie stále bratislava)

Otec vlastne už ked sme sa vrátili mal znova frajerku vlastne svoju prvú lásku ku kt. sa vrátil. Bol november a na dušičky sme išli ja s maminou do Nových Zámkov: chceli sme sa vrátiť asi den dva pred tým než skončia prázdniny. On mi volal lebo mamina mu nezdvíhala lebo boli znova pohádaný. Mamina mi povedala že ocino jej povedal že si má pomaly hladať bývanie lebo jeho frajerke sa nelúbi že spolu bývajú ked sú rozvedení.

No a ked volal povedal že mu máme zavolať ked budeme chcieť dojsť lebo že vymenil zámok na byte znova. A to už sme chceli ísť a mamina mu zatajila že dojdeme. Tak som mu volala vtedy ked sme vchádzali do Bratislavy a povedal že terza nemôže lebo je u Luba (jeho najlepší kamarát u kt. vlastne teraz bývame) a že potom ešte niečo má.

Ale to už som bola v našom vchode a tak som mu povedala nech sa poponáhla lebo mi velmi treba na wcko a on že dobre. čakala som asi hodinu a nič a potom otvorila jedna milá susedka čo ma poznala že čo tu robím a tak nakoniec som bola u nej na wcku a dala mi koláč a pýtala sa ma či viem že majú dojsť plynári ale že môj ocino im nikdy neotvorí lebo nie je doma. Nakoniec som napísala priatelovi že dojdem lebo nebudem počúvať plynárov a pod.

Ten den som chcela byť ešte doma lebo som nechcela ísť bývať sem. Lubo je fajčiar a vtedy ešte pil. Všetko v tom byte vždy smrdelo. Tak som si povedala že prežijem. Znova som všetko sťahovala no teraz mi trochu pomohla aj mamina. Spala som s maminou v obývačke a vtedy prvý krát zistila že niekoho mám lebo ja som jej to nemala pred tým nejakú potrebu povedať.

Asi dva týždne kým sa dali oni do kopy a mamina začala spávať s ním v spálni, čo mne vyhovovalo. Dalšie dva týždne kým mi dali izbu kt. bola pôvodne jeho detská ale kde nespával lebo jeho mamina umrela skoro a jeho otec si nikoho nenašiel spával s ním v spálni.

Táto izba je tá z kt. vám terza píšem blog. Ten rok bol fakt zvláštny. Hlavne Vianoce. Lubo bol opitý a nebola to výhra nakoniec išliel spať lebo našťastie ked bol opitý nebol nikdy agresívny ale skôr lent ak sedel a nič nejedol.

Takto to bolo asi pol roka čo sme tu bývali. Do školy som začala chodiť síce z prestupovaním ale zastávku mám teraz bližšie. Jediné čo mi spôsobovalo radosť bol priatel. Na konci školského roka Lubo začal odpadávať. Vždy bol taký vychudnutý priam kostnatý kvôli pitiu a nejedeniu ale s čoho bolo toto sme nevedeli. Raz odpadol ked som vedla neho stála a mamina nebola doma.

Schytila ma panika a volala som mamine že čo a ona že mám zavolať záchranku ale Lubo nechcel (lebo neodpadol do bezvedomia len tak od slabosti). Tak som mu len dala vodu k posteli a tam spal. Jeden večer v noci ale odpadol tak že spadol rovno do skla na dverách do kuchyne kt. rozbil. Mamina neváhala už kašlala či chce alebo nie volala záchranku. Tí ho odviezli do nemocnice kde sa zistilo krvácanie do žalúdka. Keby tu nebývame neviem čo sa stane. Bol týžden v nemocnici.

Ked ho pustili nemohol piť a bol na PNke celé dni doma asi mesiac tuším. Potom sa vrátil pracovať k ujovi kt. ho vtedy vyhodil lebo došiel do práce opitý. Z druhej práce ho vtedy vyhodili lebo vyzeral opitý a nechcel si dať urobiť dychovú skúšku a to už vtedy mal to krvácanie. Rok mu vydržalo že nepil. Teraz si sem tam dá no nie tak ako pred tým. Nabral farbu a žije zdravšie.

Vianoce už boli normálne pripíjal si z mliekom. A minulý rok čo sme tam boli asi mesiac nám dal pod taniere tisícky čo urobil aj tento rok ale ten minulý nemusel ked sme boli v podstate cudzí ludia. Je to človek mierumilovný a srdečný aj ked smola má rád alkohol. Tento rok maminu dokonca zobral na dovolenku čo ona nikdy nebola pri mori (raz jej dala babička 30 000 nech ide k moru a ona za to kúpila počítač pre rodinu).

Späť k otcovi. Do bytu sa mala nasťahovať jeho frajerka kt. tam ale nechcela bývať dokail neprerobí byt (kým sme tam my bývali prerábala sa akurát naša izba inak nič) naposledy ked som tam bola bol prerobený celý byt okrem obývačky. Už tam s ním aj býva ja som ju nikdy osobne nevidela asi sa za nu hanbí namiesto toho aby niekedy povedal že ide za nou povie že ešte niečo má.

Napriek všetkému ho mám ale rada je to môj otec aj ked možno nie biologický ale tak zvykla som si aj ked som na neho stále nahnevaná.

Už tu bývame skoro dva roky a je mi tu lepšie aj ked je tu všetko staré lebo Lubo nechce moc prerábať a všetko má ešte po rodičoch a my mu nerozkážeme. Sme tu len s jeho dobrej vôle. Dokonca máme kocúra už asi pol roka. Napriek jeho fóbii zo zvierat kt. je niekedy priam vtipná. Ale na cicička si už zvykol a je nám tu celkom fajn.

Nie je to príbeh ako som stratila nohu ruku alebo niečo, je to proste len realny príbeh.

 Skutočný príbeh

15 0 0 0 0

Komentuj

20 komentov k blogu