Rozhodnutie rozsudku o doživotí sa nepočúva ľahko keď si uvedomíte že budete celý život zavretý v jednej budove. Hlavne sa to zle počúva keď ste konali len v seba obrane , ale vďaka našej Ukrainskej justícii ktorá sa dá podplatiť pár tisíc rubľami ,a ešte k tomu keď ste obyčajný tvrdo pracujúci človek v jednej z najhoršie platených prác , tak máte mizivú šancu vyhrať takéto spory.
Môj útek z civilizovaného sveta do centra zóny kde je všetko úplne inak. Kde bez zbrane, inštinktov a dostatočnej odvahe nemáte šancu prežiť.
V tomto denníku popisujem svoje cesty a zážitky z prostredia zóny z naozajstného pekla na zemi vytvoreného človekom .
Po niekoľkých dňoch neustáleho chodenia a bez dostatočného spánku som konečne v diaľke uvidel hranicu nášho sveta zo svetom druhým , zo zónou . Batoh ktorý som si pred pár dňami ledva vedel nasadiť na chrbát strácal pomaly na váhe . Hm keď to bude takto pokračovať ďalej tak mi nevystačia potraviny ani do mojej najbližšej zastávky do kordónu .
Už sa začína stmievať a ja ešte stále nie som v zóne . Bolo by to ľahšie keby sa navôkol nehemžila armáda ako mravce keď im kopnete do mraveniska. K tajnému prechodu do zóny to nemám dosť ďaleko , keď vyrazím pred svitaním tak dorazím okolo poobedia . No na zatiaľ sa budem musieť utáboriť ale bez ohňa , prilákal by som nechcenú pozornosť . Prikryl som sa dekou a zaľahol spať .
Konečne začalo svitať . Príjemné chladné októbrové ráno som si nevedel poriadne užiť , telo mi hovorilo žeby som mal prespať ešte nasledujúcich pár dní . Bolesť v nohách z neustáleho chodenia ,a bolesť chrbta z toho batohu ma dosť vyčerpala . Obul som si kanady ktoré som si pred spaním vyzul , zbalil deku , a vybral kus salámy ktorú budem jesť počas chôdze .
Po niekoľkých nekonečných hodinách som konečne dorazil k dobre zamaskovaným pancierovým dverám . Otvoril som dvere a pomaly vošiel dnu . Dvere slabým vŕzganím sa za mnou zabuchli . Zapol som si baterku ktorú som mal pripevnenú na hlave .
V tom odpornom smrade , sa poriadne nedalo dýchať potkany behali sem a tam , ozvena mojich krokov sa ozývala bohvie kde ďaleko. Mám pred sebou asi tak ešte 2 hodiny chôdze tak som si spravil prestávku v nejakej miestnosti cez ktorú prechádza chodba , sadol som si na zapráchnivenú lavičku a na sud som si položil batoh . Po stenách boli povylepované plagáty , Povinnosti , Slobody ,a Baru u 100 Radú .
Nejako veľmi som sa nad tými plagátmi nezamýšľal , ani toho čo bude ďalej keď dorazím do kordónu . Mojim hlavným cieľom bolo utiecť do zóny pred väzením a prežiť .
Najedol som sa , logol z Vodky a vydal som sa ďalej na cestu .
Po dvoch hodinách cesty ako som predpokladal som otvoril poklop z východu , do tváre mi zasvietilo jesenné slnko.
Hneď vtedy my hlavou prebleskla príjemná myšlienka , že som voľný voči zákonom Ukrainy , ale som vystavený pravidlám zóny kde je len jedno pravidlo, a to prežiť .
Do kordónu to mám ešte 20 kilometrov takže pri veľkom šťastí dorazím zajtra večer .
Vietor mi príjemne ofukoval tvár , stará asfaltka z ktorej si razila cestu tráva škrípala pod nohami.
Bolo to príjemne cítiť sa tak voľný . Výstrel zaznel nečakane z diaľky . Mojim ramenom ako nahriaty nôž maslom preletela guľka . Trpká , impulzívna bolesť a studený pot mi zaliali telo. Teplá krv mi začala stekať po tele . Prebehla mi len jedna jediná myšlienka v hlave . ,, BEŽ !!! ˇˇ
Bežal som ako nikdy predtým , adrenalín čo mi v žilách prúdil mi na chvíľu zastavil bolesť .
Nejakých tristo metrov predo mnou sa nachádza most , tak som došprintoval až k nemu . Skryl som sa pod ním do jednej dosť veľkej medzery pre mňa . Keď som si sadol sa srdce začalo ukľudňovať a nastupovala hrozná bolesť . Rýchlo som vyhrabal z batohu obväz , ale už bolo dosť neskoro stratil som veľa krvi tak ma chytili mdloby a omdlel som .
,, Hej Alexej niečo som našiel , mŕtvy stalker , zelenáč , má celkom pekne plný batoh poď sa pozrieť. ´´
,, Čo blázniš ?! veď žije´´
,, To nevadí zabime ho, veď aj tak by ho zožrali pseudopsy keby tu zostal takto ďalej ležať .
,, Nehovor hlúposti , keby som ti nepomohol tak si dávno na onom svete ! zoberme ho k nám , má iba prestrelené rameno obviaž mu to kým nevykrváca úplne . ´´
Moje zobudenie spestril štipľavý zápach , na druhej strane miestnosti sedeli dvaja stalkeri popíjali Vodku a jedli pri tom niečo ako guláš ,aspoň to tak voňalo . Chvíľu mi trvalo kým som sa vedel postaviť na nohy. Jeden zo stalkerov si všimol že som sa postavil tak sa mi prihovoril . ,, Poď , daj si kúsok pseudopsieho gulášu. ´´ Neváhal som a pustil som sa do jedla . Nikto neprehovoril ani slovo pokial sme nedojedli . Nakoniec sa ozval starší stalker .
,, Ja som Alexej a ten druhý je môj spoločník Dimitrij. ´´
,, Máš z pekla šťastie že sme ťa našli teraz by si na tebe pochutnávali mutanti , nebolo príliš rozumné chodiť vzpriamene keď ťa majú na muške ešte odstreľovači armády . ´´
,, Ďakujem vám za záchranu , nemám veľa rublov na vyplatenie dúfam že postačí 400 . ´´
,, Nechaj si ich v kordone sa ti budú hodiť aspoň si niečo lepšie na seba kúpiš , a keď si chceš privyrobiť mám pre teba prácičku . ´´
Zamyslel som sa , peniaze vždy treba a ako hovorí v kordone sa mi budú hodiť . Len čo to bude za prácu .
,,Povedzte mi bližšie niečo o tej práci.´´ Povedal som tichým hlasom a pomaly srkol z vodky.
,, No jedná sa tu o to že sa mi pred pár dňami stratil jeden spoločník poslal som ho na prieskum severozápadne z tadiaľto mal tam preskúmať jednu budovu .išiel tam kôli tomu lebo dva týždne dozadu tam bola armáda a neodniesla z tade nejaké tie pekné a funkčné AK-74ky spolu zo zásobníkmi a granátmi . Niečo sa tam stalo tak to opustili príliš rýchlo bez balenia . No však keď sa dostal k budove tak už sa neozýval , asi tam našiel zbrane a zdúchol aj z nimi . Preto chcem aby si tam šiel a pozrel sa či tam ešte nejaké nie sú, zarobíš si 1500 rubľov čo hovoríš ? ´´
,, Beriem to . ´´ Aj keď som mal z tej práce husiu kožu , armáda predsa len tak neopustí priestor a hlavne tam nenechá zbrane .
,, Dobre dostaneš vysielačku , a PDA ktoré si môžeš nechať , tam máš na mape vyznačené miesto tej budovy je to tak 5 kilometrov odtiaľto , A ešte aby som nezabudol tu máš zbraň lebo sme si všimli že žiadnu nemáš. Klasický Makarov , a ešte 4 zásobníky . ´´
Hneď keď som dostal tie všetky veci som sa zbalil a vyrazil k tej budove .
Cesta ubiehala celkom dobre v diaľke bolo vidieť divých psov ako lovia svoju korisť , no tí ma nemuseli zaujímať pokračoval som ďalej . Po asi hodine cesty som dorazil konečne k budove zahlásil som do vysielačky.
,, Už som tu . ´´
,, Okej prezri všetky podlažia a aj suterén. ´´
Vstúpil som do budovy , rozbité sklo mi škrípalo pod nohami , ale inak nič zvláštne na prízemí nebolo . Pomaly som vyšiel po schodoch keď v tom som niečo tam uvidel a ono to zrazu zmizlo . Postavu to malo vysokú ako človek , len to bolo hnedšie . Rýchlo som vytasil zbraň a pokračoval ďalej . Asi štyri metre odo mňa sa ten mutant objavil , roztvorili sa mu chápadlá a z jeho úst sa vydal dosť strašidelný zvuk . Rozbehlo sa to oproti mne . Srdce sa mi rozbúchalo , kým som si uvedomil už ma to zhodilo na zem a držalo ma to tam . Chápadlá sa mi prisali na krk , odporná bolesť . Zbraň mi vypadla a padla dole po schodoch . Snažil som sa ho zbaviť . Udieral som z plnej sily do jeho hlavy ,metal sa . Nič nepomohlo . Rukou som šmátral po zemi až som našiel kus rozbitého skla. Vrazil som mu ho priamo do krku . Chápadlá sa mi odsali a on sa otiahol . To bola moja chvíľa , zoskočil som zo schodov po zbraň . No ten mutant sa za mnou rútil taktiež . Dopadol som na zadok smerom k schodom , zoskočil zo schodov . Už som videl ako sa mu otvárajú tie chápadlá aby sa na mňa prisal . Rýchlo som vyskočil na nohy . Mutanta pred jeho dopadom na mňa som skopol na zem . Nohu som mu pritlačil na krk , metal sa ako ryba na suchu. Pozorne som zamieril na hlavu a stlačil spúšť . Krv sa rozstriekla na okolité strany , tak isto aj na mňa . Bol na mieste mŕtvy . Zložil som nohu z jeho krku . Vydal som sa zase po schodoch , na druhom poschodí som našiel mŕtvolu pravde podobne toho stalkera čo ho sem poslal Alexej . Mal pri sebe nejaké konzervy , PDA , a zásobníky do makarovu , ale zbraň som nenašiel . Pokračoval som teda ďalej v prieskume druhého poschodia . Boli tam dve miestnosti jedna vľavo druhá vpravo . Začal som v prieskume tej ľavej . Dvere sa z vŕzganím otvorili no nič okrem pár skríň a papierov tam nebolo . Tak mi zostávala už len tá pravá strana . Dvere boli zamknuté . Vykopol som ich . No vo vnútri ma čakalo nemilé prekvapenie , Na stoličke sedela mŕtvola . Nebolo vidno či ho niekto alebo niečo zabilo . Asi zomrel na hlad. No nič okrem mŕtvoly tam nebolo . Prehľadal som mŕtvolu , našiel som pár obväzov a injekcií z morfiom. Prieskum podlaží bol ukončený nič sa nenašlo , pokračoval som do suterénu . Schody boli z dreva a sú pekne spráchnivené . Musel som si zapnúť baterku . Na zemi boli drevené debny jedny väčšie druhé menšie . Väčších bolo šesť a menšie boli štyri. Pootváral som jednu za druhou našiel som tridsať ak74 , a štyridsať granátov . Ku každému ákačku patrilo 6 zásobníkov . Zahlásil som do vysielačky .
,, Našiel som debny z ákačkami , z granátmi a ešte aj toho vášho stalkera rozcuchala ho nejaká obluda . ´´
,, Výborne posielame k tebe nákladné auto do ktorého naložíš zbrane a odvezie ťa naspäť k nám . ´´
Čakanie na dodávku som si spestril cigaretou a vodkou .Keď si to tak človek vezme zóna je prekrásne miesto , síce trochu iné ako ostatné na svete , ale to kôli tomu že tu platia iné zákony prírody. Zapadajúce slnko ponad obrovitánske stromy pozorovať bolo prekrásne . V obrovskej diaľke bolo vidno železničný most , na ktorom bol odstavený vlak . Dodávka sa blíži tak pomaly zchádzam zo strechy . Po niekoľko minútovom nakladaní sme sa pohli .Ceste trvala asi pätnásť minút. Tam sme to povykladali a zaniesli do budovy . Vo vnútri už čakal Alexej a Dymitrij .
,, Už viem prečo armáda opustila tie priestory , napadol ma tam mutant ! mám pocit že ste o tom vedeli čo tam bolo , a poslali ste tam mňa aby sa vám nič nestalo . ´´
,, Nuž nebudeme si klamať vedeli sme to , ale ja som vedec a robím tu výskum o anomáliách a nebolo by dobré keby sa zastavil výskum kôli mŕtvemu vedcovi , ale za to riziko čo si podstúpil ti dám svoju pušku a k tomu tých 1500 rubľov. ´´
Keďže som mal len obyčajný makarov , puška sa hodila . A určite je lepšie ju dostať zadarmo ako ju kúpiť v kordóne .
,, Okej beriem to , vyspím sa ešte u vás a ráno vyrážam do kordónu . ´´
Večer prebiehal celkom dobre až nato že mi začalo krvácať rameno . Sedeli sme pri ohni popíjali vodku a jedli ten guláš . Nabalil som si aj na cestu kúsok z neho . Rozprávali mi o tajných pokusoch čo prebiehali v zóne predtým než sem zavetrili stalkeri . Potom som sa rozhodol že je načase ísť spať . Logol som si z vodky a zaľahol. Zobúdzal som sa na rôzne hrozné zvuky čo zneli z diaľky . Nechcel som si ani predstaviť čo tie zvuky vydáva.
Ráno ma prebudil silný dážď , ale aj tak musím pokračovať v ceste . Prestrelené rameno po včerajšom zápase večer krvácalo , no už to je v normále. Zbalil som si potrebné veci na cestu guláš , chleba , salám , pušku , náboje a masku ktorú mi daroval Alexej . Samozrejme som nemohol zabudnúť aj na vodku . Rozlúčil som sa a poprial im šťastie vo výskume .
Nohy sa my zabárali do blata , za tých pár chvíľ čo som bol na daždi som premokol až na kosť . Konečne pevný betón . Viditeľnosť nato ako pršalo bolo celkom dobrá . Aspoň som sa vyhol armáde ktorú som uvidel na tretej hodine . Musel som teda okľukou cez les . Je to divné ale keď ide niekomu o krk každý deň začne vnímať aj zvuky čo normálny človek by ani nevnímal . Pseudopsy ma sledujú , krv ktorá mi tiekla z ramena stále vydáva na toľko silný pach že sú ma schopný vystopovať. Musím teda postupovať metodicky . Zhodil som ruksak a vyzliekol som si bundu a košeľu . Zakrvácané obväzy som si dal dole a nasadil si nové . Z tými starými som obviazal niekoľko stromov asi tak v postupnosti po štyristo metroch . Potom som odbočil zo severovýchodu na východ krížom lesom .
Dúfam že budem mať dostatok času kým zavetria nový pach ,ale to už budem z lesa .
Z lesa som vyšiel po pol hodine , obchádzal som ešte zopár vojakov , pokiaľ som sa neobjavil na jednej dosť rozľahlej čistine . V diaľke asi dva kilometre som uvidel oheň . Rozhodol som sa tam ísť.
Pri ohni bol aj starý bager , ale nikto navôkol . Prestalo už pršať tak som sa rozhodol že sa usuším keďže tam nikto nebol . Vybral som si konzervu z gulášom a chleba taktiež Vodku .
Vodka mi nesadla na žalúdok a dostal som sa z nej kúsok do nálady . Bol som unavený ale predtým ako som sa rozhodol že si zdriemnem tak som pre istotu skontroloval ďalekohľadom okolie. Les bol dostatočnú ďaleko aby sem neprišli psy . A zaspal som . Mal som samé divné sny , musel som si zas lognúť aby som sa dal dokopy . Ach nič mi tak dobre nepomôže ako pravá kozácka Vodka . Kilometer na juh sa pohybovali tri postavy v čiernom . Skryl som sa za bager ale už bolo neskoro guľky ma minuli . Vytiahol som Ákáčko . vyklonil som sa z poza rohu bagra . ´´Sakra Banditi !!! ,, Zaklial som nahlas a pritlačil pažbu na zranené rameno . Bolelo to jak čert . Zase po mne vypálili , no však už viem kde sa nachádzajú . Zas som sa vystrčil . Jeden akurát išiel vyslať ďalšiu dávku mojim smerom no nestihol . Výstrel z môjho ákačka sa rozľahol po celej doline , guľka ho zasiahla presne do hlavy . Ešte dvaja . Do riti prečo po mne strieľajú ! Desať metrov od bagra bol kameň dosť veľký aby som sa mohol tam ukryť a byť bližšie k mojim cieľom . Trvalo to zopár sekúnd kým som sa tam dostal. No však nepadol ani jeden výstrel . Pozrel som sa z poza toho balvanu a videl som ako jeden beží čo mu nohy stačia ale keď som uvidel kde leží ten druhý prišlo mi zle . Nejaké stvorenie ho akurát dopáralo a rozbehlo sa smerom ku mne . Bolo veľmi rýchle skôr než som si uvedomil že mám začať bežať už bolo necelých dvadsať metrov odo mňa . Rozbehol som sa , na podrážky sa mi lepilo blato , ale mal som aj tak náskok. Vyliezol som na bager , a keď to stvorenie nabúralo rovno do bagru uvidel som niečo čo som ešte nikdy nevidel. Vrazilo to do bagru a ja som stratil rovnováhu a padol na zem . Kým som sa spamätal už to bolo nadomnou . Zbraň ležala kúsok odomňa. Pokúsil som sa na ňu dočiahnuť. Mám ju ! Musel som reagovať rýchlo hnis z huby toho mutanta kvapkal na tvár , a z huby mu páchlo neskutočne. Pokúsil sa mi dostať ku krku ale skôr jak to urobil už som mu vopchal hlaveň zbrane do papule . Vypálil som tam snáď celý zásobník . A potom to padlo na mňa a omdlel som .
Nasledújúce kapitoly budem zverejňovať priebežne dúfam že sa vám to páči a viem že na dialógoch bude treba viac zapracovať majte sa zatial
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár